Nemá najmenší zmysel popierať niečo, čo je zjavné už na prvý pohľad – sociálne médiá podstatne ovplyvňuje naše zdravie, či už to fyzické alebo psychické. Najčastejšie je to kombinácia oboch a to je na tom celom práve to najhoršie. Vplyv a dosah, aký na nás moderné technológie majú je miestami až desivý.
Nedá sa však tvrdiť, že sú len zlé a rovnako tak nie je pravda, že by nimi boli do bodky spôsobené všetky problémy človeka, no je tu isté prepojenie a preto by sme mali zvážiť častejšie byť v offline režime (aspoň v čase pred spaním po dobu 30 minút).
Takže ak vás zaujíma, čo všetko je sociálnymi sieťami ovplyvnené, čítajte ďalej.
Reštrukturalizácia mozgu
V súčasti sa už podarilo aj oficiálne preukázať spojitosť medzi atrofiou sivej kôry mozgovej a závislosťou na internete alebo hraní hier. Čo to znamená? Práve oblasť sivej kôry mozgovej je zodpovedná za spracovanie informácií. Umožňuje nám plánovať, stanovovať priority, organizovať, skrátka, len vďaka nej sa môžeme považovať za homo sapiens sapiens.
Závislosť na internete tiež prispieva k reštrukturalizácii bielej hmoty, ktorá spája mozgové hemisféry a zabezpečuje komunikáciu medzi mozgom a zvyškom tela. Nie prekvapivo sa ukázalo, že najnáchylnejšie sú na tieto škodlivé vplyvy mozgy detí.
Môžu zvýšiť riziko rakoviny
Istý psychológ zo Spojeného kráľovstva totiž prišiel na to, že sociálne médiá a čas strávený pred obrazovkou spôsobuje, že ľudia sa oveľa viac izolujú, čo môže mať vplyv na to, akým spôsobom funguje náš organizmus. Inak totiž fungujeme osamote a inak v spoločnosti ľudí. Pri interakcii napríklad s priateľmi sa nám vyplavuje hormón oxytocín, ktorý nám vytvára pocit spokojnosti a utužuje naše vzťahy. To je však len jeden z viacerých konkrétnych príkladov. Je totiž dôležité uviesť, že je dokázané, že vzniká až priepastný rozdiel medzi osobnou a online komunikáciou.
Takáto zmena prirodzenej fyziológie a potrieb človeka môže viesť k pridruženiu zdravotných problémov, vrátane rakoviny.
Môžu viesť k predčasnej smrti
Toto je obzvlášť znepokojujúce. Pri čase strávenom za obrazovkou totiž veľakrát zabúdame aj na nesmierne dôležitý pohyb, v dôsledku čoho má človek zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
V štúdii z roku 2011 sa preukázalo, že dospelí, ktorí strávili denne aspoň 4 hodiny sedením pred obrazovkou, mali o 50% vyššiu pravdepodobnosť úmrtia (nehľadiac na príčinu). Najčastejšie to však bol infarkt myokardu alebo mŕtvica.
Prispievajú k úzkostiam
Sociálne médiá prispievajú k úzkosti hneď niekoľkými spôsobmi – nepriamo nás nútia k porovnávaniu seba a svojho života s ostatnými. A aj napriek tomu, že kdesi v našom podvedomí vieme, že obsah na sociálnych sieťach je častokrát skreslený a neodpovedá skutočnej realite, nedokážeme sa oprostiť.
Tieto pocity závisti a nedostatočnosti následne prispievajú k nízkej sebaúcte a sabavedomia, vedú k domneniu osobného zlyhania a dokonca sa môžu podieľať na vzniku obsedantno-kompulzívnych myšlienkových vzorcov a správania.
Zmena metabolizmu
Opäť sa pozrime na spojitosť medzi dlhým sedením za obrazovkou a zvyšovaním hmotnosti v dôsledku spomalenia metabolizmu. Nejde však len o tento jeden jediný aspekt. Narážame totiž aj na spojitosť so spánkovým režimom, kedy nie zriedka fungujeme tak, že sme dlho do noci hore a ráno máme problém vstať, to ovplyvňuje aj prirodzené svetlo, ktorému sme vystavení a to zase ovplyvňuje produkciu kortizolu, ktorý vplýva na produkciu inzulínu. Tí, ktorí boli aktívni už od skorého rána mali vo všeobecnosti nižšiu hmotnosť.
Problém s držaním tela
Je jedno, či sedíte za stolom, kde máte počítač alebo držíte smartfón v rukách – s najväčšou pravdepodobnosťou sa aj tak nenachádzate v optimálnej polohe. Môžete si stláčať hrudný kôš, ramená máte spustené a smerujú dopredu a vaša hlava je až neprirodzene sklopená k obrazovke.
Krátkodobé vystavenie neprirodzenej polohe by nepredstavoval veľký problém, avšak my trávime na internete celé hodiny. Následkom sú teda časté bolesti v dolnej časti chrbta, problémy s krkom, ramenami, prudké dýchanie.
