Každý človek žije v istých predstavách, o ktorých si myslí, že sú správne. Často je to však presne naopak. Človek rád podceňuje svoj zdravotný stav, len aby sa vyhol návšteve lekára. Niekedy sú však dôvody celkom iné. Môže za to napríklad neinformovanosť alebo mylné informácie získané počas dospievania. Tak či onak, dnes vám prinášame niekoľko príbehov, ktoré vám otvoria oči. Pripravte sa na neľahké čítanie, ktoré je však zároveň mimoriadne dôležité.
1. “Depresia. Stratiť nádej a cítiť sa celkom prázdny nie je bežná súčasť dospievania.“
2. “Z ničoho nič som pravidelne pociťovala ostrú bolesť nad pravým uchom a trochu sa mi akoby krčil jazyk. Myslela som, že je to spôsobené pokročilým vekom, ale mýlila som sa. Sedem rokov mi potom trvalo, kým som sa vyliečila z rakoviny.“
3. “Po štyridsiatke som sa dozvedel, že nie som divný. Diagnostikovali mi autizmus. Keď sa zamyslím nad tým, ako som sa cítil zle len preto, že sa mi páčia netradičné veci, je mi smutno.“
4. “Myslela som si, že keď toľko chudnem, konečne sa začína vyplácať moja snaha. Neskôr sa ukázalo, že za to mohla rakovina. Dnes mám za sebou štyri operácie a liečbu a cítim sa dobre.“
5. “Hrozne ma bolievala ruka, tak som usúdila, že to bude artróza. Máme ju totiž v rodine. Po vyšetreniach sa ukázalo, že za to mohla rakovina kostí.“
6. “Do puberty som si myslela, že je celkom normálne mať kŕče v bruchu niekoľkokrát do dňa. Až potom som zistila, že mám laktózovú intoleranciu.“
7. “Z natiahnutého svalu sa nakoniec ukázal kolaps pľúc.“
8. “Zistila som, že ak vás bolí pupok, je to nebezpečné.“
9. “V poslednom trimestri tehotenstva som gynekologička povedala, že sa mi nezdá, ako veľmi mám opuchnuté nohy. Povedala mi, že sa to deje každej tehotnej žene. Krátko nato som ležala v nemocnici, pretože som mala neuveriteľne vysoký tlak. Vyústilo to až do predčasného pôrodu.“
10. “Často som mávala halucinácie, no myslela som, že sa to deje aj ostatným. Všetci sa predsa z času na čas spýtajú, čo ten druhý povedal, lebo sa im zdalo, že ho počuli. Považovala som to za rovnakú situáciu, ako keď ja počujem hlasy. Neskôr som však zistila, že to nie je ani zďaleka to isté. Hlasy, čo som počula ja, mi hovorili také strašidelné veci, že som často skončila v slzách. Najhoršie na tom celom bolo, že som nevedela, odkiaľ sa berú.“
Na záver zdôrazňujeme, že je dôležité sledovať svoje telo a nebrať príznaky na ľahkú váhu. Ak si náhodou nie ste istí, či sa niečo nedeje, konzultuje svoj zdravotný stav s lekárom. Môže vám to zachrániť život.
