Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2134 – Matthew Perry bol skoro Ross a ťavy by prežili aj bez vody celé týždne
V dnešnej dávke zaujímavostí sa dozvieš, ako sa Matthew Perry stal Chandlerom namiesto Rossa, prečo má Berlín viac mostov než Benátky, čo všetko dokážu zebry, aké evolučné kúzla pomáhajú ťavám prežiť bez vody a ako sa Eiffelovka zachránila pred rozobratím.
Fakt č. 1: Matthew Perry
Matthew Perry sa pôvodne uchádzal o rolu Rossa, ktorú nakoniec získal David Schwimmer. Producentom sa Perry hodil na postavu Rossovho trochu nešikovného, citlivého brata.
Lenže Perry po prečítaní scenára pochopil, že Chandler mu sedí ako uliaty. Na konkurze preto nečítal z papiera – dialógy ovládal naspamäť, pretože, ako sám napísal vo svojej autobiografii Friends, Lovers, and the Big Terrible Thing: „Ja som Chandler.“ A všetci vieme, že to bola trefa do čierneho.
Fakt č. 2: Berlín
V Berlíne nájdeš okolo 1 700 mostov, čo je viac než v Benátkach. Mesto má dokonca viac vodných plôch ako Amsterdam, Štokholm a Benátky dokopy. Najkrajším mostom je slávny Oberbaumbrücke spájajúci Kreuzberg a Friedrichshain.
A ak by si sa bála, že ti v Berlíne bude pršať na hlavu, vedz, že pri 180 múzeách a priemere 106 daždivých dní ročne máš vždy kam zaliezť.
Fakt č. 3: Zebry
Zebry, podobne ako kone, dokážu spať v stoji vďaka špeciálnemu zámku v kolenách. To im umožňuje byť stále v strehu a rýchlo uniknúť pred predátormi.
Pre hlboký spánok si však predsa len radšej ľahnú na bok. Aj keď sú menšie než kone (merajú okolo 1,2 metra v kohútiku), na úteku pred levom dokážu vyvinúť rýchlosť až 65 km/h.
Fakt č. 4: Ťavy
Ťavy sú legendárne tým, že vydržia týždne bez vody a mesiace bez jedla. Vedci z Bristolskej univerzity zistili, že ich obličky pri dehydratácii menia aktivitu tisícok génov, aby minimalizovali straty vody.
Ťavy tak dokážu vypiť obrovské množstvo vody naraz a prežiť stratu až 30 % telesnej vody, čo by bolo pre iné cicavce smrteľné. Práve tieto úžasné adaptácie ich robia skutočnými kráľmi púšte.
Fakt č. 5: Eiffelovka
Keď postavili Eiffelovu vežu, mala v roku 1910 skončiť v šrote. Zachránili ju dva faktory: tvrdohlavosť pána Eiffela a prvá svetová vojna. Eiffel presadzoval, aby sa veža využila na meteorologické pokusy, diaľkové fotografie či aerodynamiku.
No definitívne ju zachránilo to, že sa stala súčasťou siete bezdrôtového telegrafu a počas vojny odoslali z Eiffelovky 50 miliónov slov, ktoré pomohli Spojencom k víťazstvu. Do roku 1945 si už Eiffelovka vybojovala miesto v srdciach Parížanov aj turistov z celého sveta.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
