Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2347 – matcha údajne vznikla vďaka náhode a most na 100-eurovej bankovke v skutočnosti neexistuje
Aj za vecami, s ktorými sa stretávame bežne, sa môžu ukrývať prekvapivé príbehy. Výrazne zelený čaj matcha získal svoju dnešnú podobu vďaka nezvyčajnému spôsobu pestovania v tieni, zatiaľ čo architektonické motívy na 100-eurovej bankovke boli zámerne navrhnuté tak, aby nezobrazovali konkrétne existujúce stavby. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na netradičné októbrové sviatky, zistíme, aký hlasný môže byť detský plač, a napokon sa vydáme do severnej Afriky za tradíciou ručnej výroby kuskusu.
Fakt č. 1: Október
Október nie je iba mesiacom jesene a Halloweenu. V kalendári nájdeme množstvo medzinárodných dní venovaných jedlu, zvieratám, umeniu či životnému prostrediu. Niektoré upozorňujú na dôležité spoločenské témy, iné sú skôr príležitosťou na zábavu.
Hneď 1. októbra pripadá Svetový deň vegetariánstva, ktorý upozorňuje na vegetariánsky spôsob stravovania. 4. októbra nasleduje Svetový deň zvierat, zameraný na ochranu a dobré životné podmienky zvierat. Ďalším významným dátumom je 16. október, keď si svet pripomína Svetový deň potravín. Ten upozorňuje okrem iného na problémy hladu a potravinovej bezpečnosti. 28. október zase patrí Medzinárodnému dňu animácie.
Popri medzinárodných dňoch existuje množstvo menej vážnych či vyslovene kurióznych osláv. Najmä v Spojených štátoch možno v októbrovom kalendári naraziť na dni venované konkrétnym jedlám, povolaniam alebo záľubám. Svoj deň tak majú napríklad rezance či šéfovia.
Podobných neoficiálnych „sviatkov“ existujú stovky a nie všetky majú rovnaký pôvod alebo oficiálny status. Ukazujú však, že prakticky každý deň v kalendári možno venovať nejakej téme – od závažných celosvetových problémov až po obľúbené jedlo.
Fakt č. 2: Matcha
Matcha má za sebou dlhú históriu spätú s Čínou a najmä Japonskom, no čaj označovaný týmto názvom v minulosti nevyzeral presne tak ako výrazne zelený prášok, ktorý poznáme dnes. Mletie čajových lístkov má stáročnú tradíciu, no pre modernú matchu je mimoriadne dôležitý najmä špecifický spôsob pestovania čajovníkov v tieni.
Podľa jedného z tradovaných príbehov vznikol tento postup čiastočne náhodou. Japonskí pestovatelia mali počas nepriaznivého počasia prikryť čajovníky slamou a trstinovými rohožami, aby ich ochránili pred poškodením mrazom. Tým však rastlinám zároveň obmedzili prístup k slnečnému žiareniu.
Čajovník na nedostatok svetla reaguje zmenami v listoch vrátane zvýšenej tvorby chlorofylu. Výsledkom sú sýtejšie zelené lístky a zmeny v ich chemickom zložení, ktoré ovplyvňujú aj výslednú chuť. Pestovatelia si všimli, že takto získaný čaj má výraznú farbu a jemnejší, bohatší chuťový profil.
Zatienenie čajovníkov pred zberom sa preto stalo dôležitou súčasťou výroby kvalitnej matchy. Mladé lístky sa následne zbierajú a spracujú na čaj nazývaný tencha, z ktorého sa po odstránení nežiaducich častí a jemnom pomletí vyrába charakteristický zelený prášok. To, čo mohlo pôvodne slúžiť ako ochrana rastlín, sa tak stalo jedným z kľúčových postupov pri produkcii dnešnej matchy.
Fakt č. 3: 100-eurová bankovka
Euro sa stalo oficiálnou menou 1. januára 1999, spočiatku však existovalo iba v bezhotovostnej podobe. Ľudia ešte tri roky platili domácimi bankovkami a mincami. Až 1. januára 2002 sa do obehu dostali eurové bankovky a mince, ktoré postupne nahradili napríklad francúzsky frank, nemeckú marku či španielsku pesetu.
Medzi bankovkami bola od začiatku aj 100-eurovka. Pôvodná bankovka prvej série mala zelenú farebnú schému a rozmery 147 × 82 milimetrov. Podobne ako ostatné nominálne hodnoty zobrazovala architektonické prvky reprezentujúce určité obdobie európskych dejín.
Na 100-eurovej bankovke pripadli tieto motívy na baroko a rokoko 17. a 18. storočia. Na jednej strane sa objavujú architektonické prvky, ako sú brány či oblúky, na druhej most. Je tu však jeden zaujímavý detail – nejde o konkrétne stavby, ktoré by bolo možné niekde v Európe navštíviť.
Autor pôvodného dizajnu eurobankoviek Robert Kalina vytvoril idealizované príklady jednotlivých architektonických období. Zámerom bolo vyhnúť sa zvýhodneniu konkrétnej krajiny či národa tým, že by bankovka zobrazovala jeho známu pamiatku. Mosty zároveň symbolizovali spojenie a komunikáciu medzi ľuďmi a európskymi krajinami, zatiaľ čo okná a brány mali predstavovať otvorenosť.
Bankovky obsahujú aj množstvo bezpečnostných prvkov, ktoré komplikujú ich falšovanie. Dizajn sa neskôr s príchodom série Európa zmodernizoval, no základná myšlienka zobrazovania európskych architektonických období zostala zachovaná.
Fakt č. 4: Plač bábätka
Plač je pre novorodenca jedným z najdôležitejších spôsobov komunikácie. Nedokáže rodičovi povedať, že je hladný, unavený, potrebuje prebaliť alebo mu niečo prekáža, a tak na problém upozorní spôsobom, ktorý sa rozhodne nedá ľahko prehliadnuť.
Detský plač môže v určitých situáciách dosahovať veľmi vysokú hlasitosť. V populárnych porovnaniach sa uvádzajú špičky približne 110 až 120 decibelov, čo sa už približuje hlasitosti veľmi hlučného náradia, napríklad pneumatického kladiva. Presná nameraná hodnota však závisí od vzdialenosti, spôsobu merania aj konkrétneho dieťaťa.
Zaujímavé je aj to, že novorodenci môžu spočiatku plakať bez viditeľných sĺz. Slzné žľazy síce od narodenia produkujú určité množstvo tekutiny potrebnej na zvlhčovanie očí, no tvorba väčšieho množstva sĺz pri plači sa rozvíja postupne.
Viditeľné slzy sa preto zvyčajne začnú objavovať až počas prvých týždňov života. Bábätko tak môže hlasno plakať dávno predtým, než mu po lícach začnú tiecť slzy.
Fakt č. 5: Výroba kuskusu
Kuskus dnes kúpite v supermarkete pripravený tak, že ho stačí zaliať horúcou vodou. Tradičná výroba tejto severoafrickej potraviny však bola úplne iným procesom. Vyžadovala veľa času, trpezlivosti a zručnosti a v krajinách Maghrebu ju po celé generácie vykonávali predovšetkým ženy.
Kuskus sa vyrába zo semoliny z tvrdej pšenice. Pri tradičnom postupe sa semolina zvlhčovala a ručne prevaľovala a trením spracovávala na drobné zrnká. Tie sa následne preosievali, triedili a opakovane upravovali, aby získali požadovanú veľkosť. Nebola to práca na niekoľko minút – príprava väčšieho množstva pre rodinu či komunitu mohla zabrať celé hodiny.
Výroba mala zároveň spoločenský rozmer. Ženy sa pri nej stretávali, pracovali spoločne a svoje znalosti odovzdávali mladším generáciám. Proces mohli sprevádzať rozhovory či spev a receptúry aj konkrétne techniky sa dedili v rodinách.
Význam kuskusu ďaleko presahuje samotné jedlo. V roku 2020 UNESCO zaradilo vedomosti, know-how a praktiky spojené s výrobou a konzumáciou kuskusu na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Zápis spoločne predložili Alžírsko, Mauritánia, Maroko a Tunisko.
Industrializácia dnes umožňuje vyrábať kuskus vo veľkom, no tradičná ručná výroba úplne nezanikla. Ženské družstvá v severnej Afrike pomáhajú zachovávať staré techniky a zároveň dávajú ženám možnosť získavať vlastný príjem. Z každodennej domácej práce sa tak v niektorých prípadoch stáva aj spôsob ochrany kultúrneho dedičstva.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
