Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2322 – QWERTY klávesnica ukrýva zaujímavú zvláštnosť a teleskop Jamesa Webba musí zostať v extrémnom chlade
Veci, ktoré používame každý deň, môžu mať prekvapivo dlhú históriu. Myšlienka kontaktných šošoviek sa napríklad objavila stovky rokov predtým, než ich bolo možné skutočne pohodlne nosiť. Aj rozloženie písmen na klávesnici má korene v časoch mechanických písacích strojov. Dnes sa pozrieme aj na extrémne nízke teploty potrebné pre fungovanie vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, význam slnečných okuliarov a na to, prečo možno plávanie považovať za tréning takmer celého tela.
Fakt č. 1: Kontaktné šošovky
Kontaktné šošovky pôsobia ako moderný vynález, no prvé úvahy o zmene optických vlastností oka pomocou vody sa objavili už začiatkom 16. storočia. V roku 1508 sa touto problematikou zaoberal Leonardo da Vinci. Uvažoval nad tým, ako by kontakt oka s vodou mohol ovplyvniť jeho schopnosť zaostrovať. Medzi jeho návrhmi bolo ponorenie tváre do nádoby s vodou či použitie skleneného objektu naplneného vodou pred okom. Nešlo ešte o kontaktnú šošovku v dnešnom ponímaní, jeho pozorovania však predstavovali dôležitý krok v uvažovaní o tejto problematike.
V roku 1636 prišiel francúzsky filozof a matematik René Descartes s ďalším návrhom. Predstavoval si sklenenú trubicu naplnenú kvapalinou, ktorá by sa dotýkala rohovky a na opačnom konci by mala sklo upravujúce videnie. Praktické využitie však znemožňovala okrem iného skutočnosť, že človek s takýmto zariadením nemohol normálne žmurkať.
Výraznejší pokrok nastal až koncom 19. storočia. Nemecký oftalmológ Adolf Fick v roku 1888 vyvinul a skúšal kontaktné šošovky z fúkaného skla. Boli veľké, zakrývali podstatne väčšiu časť oka než dnešné šošovky a dali sa nosiť iba obmedzený čas. Až ďalší vývoj materiálov a konštrukcie priniesol menšie šošovky umiestnené priamo na rohovke. Tie sa v druhej polovici 20. storočia začali postupne rozširovať medzi verejnosťou.
Fakt č. 2: Kávesnica
Rozloženie QWERTY dostalo svoje meno podľa prvých šiestich písmen v ľavom hornom rohu klávesnice. Jeho história siaha do 19. storočia a je spojená s americkým vynálezcom Christopherom Lathamom Sholesom, ktorý sa podieľal na vývoji jedného z prvých komerčne úspešných písacích strojov.
Zaujímavou zvláštnosťou tohto rozloženia je anglické slovo TYPEWRITER, teda „písací stroj“. Všetky jeho písmená sa totiž nachádzajú v jedinom, hornom rade QWERTY klávesnice. Ide zároveň o jedno z najdlhších bežne uvádzaných anglických slov, ktoré možno týmto spôsobom napísať.
Rozloženie QWERTY vznikalo v období mechanických písacích strojov a jeho podoba súvisela s technickými požiadavkami týchto zariadení. Postupom času sa však používatelia na rozmiestnenie písmen natoľko naučili, že prežilo aj nástup počítačov. Napriek existencii alternatívnych systémov zostáva QWERTY dodnes najrozšírenejším rozložením klávesníc v mnohých krajinách sveta.
Fakt č. 3: Teleskop Jamesa Webba
Vesmírny teleskop Jamesa Webba pozoruje vesmír predovšetkým v infračervenej oblasti elektromagnetického spektra. Práve preto musí byť veľká časť jeho vedeckých prístrojov udržiavaná pri extrémne nízkych teplotách. Teplo totiž samo vytvára infračervené žiarenie, ktoré by mohlo prekryť veľmi slabé signály prichádzajúce zo vzdialených objektov vo vesmíre.
Teleskop preto využíva obrovský päťvrstvový slnečný štít, ktorý oddeľuje jeho teplú a studenú stranu. Vrstva za vrstvou odráža a odvádza teplo pochádzajúce zo Slnka, Zeme a ďalších zdrojov. Vďaka tomu môže studená strana observatória pracovať pri teplotách približne −223 °C a nižších, pričom niektoré špecializované prístroje potrebujú ešte výraznejšie chladenie.
Slnečný štít má približne rozmery tenisového kurtu, no jeho jednotlivé vrstvy sú mimoriadne tenké. James Webb je zároveň umiestnený približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme v oblasti druhého Lagrangeovho bodu, označovaného ako L2. Jeho konštrukcia a poloha umožňujú udržiavať teleskop v podmienkach potrebných na pozorovanie mimoriadne vzdialených galaxií, hviezd a planét.
Fakt č. 4: Slnečné okuliare
Každoročne 27. júna sa pripomína National Sunglasses Day, teda Národný deň slnečných okuliarov. Nejde pritom iba o módnu záležitosť. Jedným z hlavných cieľov tohto dňa je upozorňovať na význam ochrany očí pred ultrafialovým žiarením.
S propagáciou tohto dňa sa spája americká organizácia The Vision Council, ktorá upozorňuje na to, že kvalitné slnečné okuliare dokážu pomáhať chrániť oči pred škodlivými účinkami UV žiarenia. Ochrana pritom nie je dôležitá iba počas dovolenky na pláži. UV žiareniu môžeme byť vystavení pri bežnom pobyte vonku, športovaní, šoférovaní či pohybe v blízkosti vody.
Pri výbere preto nie je najdôležitejšie iba to, aké tmavé sú sklá. Podstatné je, aby okuliare poskytovali dostatočnú ochranu pred UVA a UVB žiarením. National Sunglasses Day tak pripomína, že tento obľúbený módny doplnok môže mať zároveň praktickú ochrannú funkciu.
Fakt č. 5: Plávanie
Plávanie patrí medzi pohybové aktivity, pri ktorých sa súčasne zapája veľké množstvo svalových skupín. Pri jednotlivých plaveckých štýloch pracujú ramená, chrbát, hrudník, stred tela aj dolné končatiny. Voda navyše vytvára odpor pri každom pohybe, takže svaly musia pracovať prakticky neustále.
Pravidelné plávanie môže podporovať svalovú silu, vytrvalosť aj fungovanie kardiovaskulárneho systému. Počas približne 30 minút plávania možno v závislosti od intenzity, telesnej hmotnosti a zvoleného štýlu spotrebovať približne niekoľko stoviek kilokalórií. Presné číslo sa však medzi jednotlivými ľuďmi výrazne líši.
Veľkou výhodou je aj vztlak vody, ktorý znižuje zaťaženie pohybového aparátu v porovnaní s mnohými aktivitami vykonávanými na pevnom povrchu. Pravidelná aeróbna aktivita vrátane plávania môže zároveň prispievať k zdraviu srdca, lepšej kondícii a udržiavaniu zdravej telesnej hmotnosti.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
