Ozempic možno odhalil viac než spôsob, ako tlmiť hlad. Vedci skúmajú „centrum túžby“

Zdroj: Canva

Lieky známe najmä vďaka liečbe cukrovky a výraznému úbytku hmotnosti začínajú odhaľovať ďalšie možné účinky. Výskumy naznačujú, že prípravky napodobňujúce hormón GLP-1 nemusia tlmiť iba chuť do jedla. U niektorých ľudí sa spájajú aj s menšou túžbou po alkohole a vedci skúmajú ich potenciálny vplyv na ďalšie návykové látky.

Práve tieto pozorovania priviedli pozornosť neurovedcov k oblasti mozgu nazývanej laterálne septum. Tá by mohla zohrávať dôležitú úlohu v procese, ktorý premieňa predstavu odmeny na nutkanie ju skutočne vyhľadať.

Od jedla až po alkohol. GLP-1 lieky môžu ovplyvňovať systém odmien

Ozempic či Wegovy patria medzi lieky pôsobiace na receptory hormónu GLP-1. Okrem iného podporujú uvoľňovanie inzulínu, spomaľujú trávenie a predlžujú pocit sýtosti. Pôvodne sa táto skupina liekov presadila predovšetkým pri liečbe diabetu 2. typu, neskôr získala veľkú pozornosť pre účinky na telesnú hmotnosť.

Postupne sa však objavil ďalší zaujímavý jav. Výskumy u ľudí naznačujú súvislosť medzi užívaním GLP-1 agonistov a nižšou konzumáciou alkoholu. Experimenty na zvieratách zároveň priniesli náznaky, že podobný mechanizmus by mohol ovplyvňovať aj správanie spojené s nikotínom, kokaínom, amfetamínmi či opioidmi.

Vedci sa preto snažia zistiť, kde presne v mozgu tieto lieky zasahujú do túžby po odmene.

Zdroj: pixabay.com

Pozornosť sa presunula na menej známu časť mozgu

Pri hľadaní odpovede by sa mohlo zdať logické zamerať sa na oblasti úzko späté s dopamínovým systémom, ako sú ventrálna tegmentálna oblasť a nucleus accumbens. Práve tie sa desaťročia skúmajú v súvislosti s odmenou a návykovým správaním.

Problémom však je, že sa v nich nenachádza vysoká koncentrácia receptorov GLP-1. Do popredia sa preto dostáva laterálne septum, ktoré je na tieto receptory naopak bohaté.

Táto oblasť bola v minulosti spájaná najmä s reguláciou emócií. Novšie poznatky však ukazujú, že je súčasťou rozsiahlejšej siete prepájajúcej pamäť, priestorové informácie a systém odmien.

Mozog si môže pamätať nielen miesto, ale aj odmenu

Laterálne septum dostáva množstvo informácií z hipokampu, časti mozgu nevyhnutnej pre vytváranie spomienok. Hipokampus obsahuje aj takzvané miestne bunky, ktoré pomáhajú mozgu vytvárať akúsi vnútornú mapu prostredia.

Výskumy ukázali, že podobné bunky sa nachádzajú aj v laterálnom septe. V tomto prípade však výraznejšie reagujú na odmenu. Mozog tak môže spájať informáciu o tom, kde sa nachádzame, s tým, čo príjemné alebo žiaduce sa na danom mieste nachádza či odohralo.

Laterálne septum zároveň komunikuje s oblasťami produkujúcimi dopamín. Vedci preto skúmajú možnosť, že predstavuje jeden z dôležitých medzičlánkov medzi myšlienkou na odmenu a motiváciou, ktorá nás núti túto odmenu vyhľadať.

Mohlo by ísť o dôležitý článok vzniku baženia

Práve vysoké množstvo GLP-1 receptorov robí z laterálneho septa zaujímavého kandidáta na vysvetlenie niektorých účinkov liekov, ako je Ozempic.

Experimenty na myšiach ukázali, že aktivovanie GLP-1 mechanizmov priamo v tejto oblasti môže znížiť príjem potravy. Ďalší výskum priniesol podobné výsledky pri alkohole. Objavili sa tiež dôkazy, že GLP-1 lieky môžu meniť aktivitu laterálneho septa a jeho komunikáciu s ďalšími časťami mozgu.

Zatiaľ teda nemožno povedať, že vedci definitívne objavili jediné „centrum túžby“. Nové poznatky však ukazujú, že laterálne septum môže byť jedným z kľúčových miest, kde mozog prepája spomienky, prostredie a očakávanie odmeny s nutkaním po nej siahnuť.

Ak ďalší výskum tieto mechanizmy potvrdí aj u ľudí, poznatky by mohli byť dôležité nielen pri liečbe obezity, ale v budúcnosti potenciálne aj pri vývoji nových prístupov k liečbe závislostí.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie