Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2357 – alpaky majú srsť s prekvapivými vlastnosťami a Elvis Presley dostal prezývku podľa svojich pohybov na pódiu

Niektoré veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť, majú za sebou prekvapivú históriu. Vianočné oslavy boli napríklad v Anglicku istý čas oficiálne potláčané a obyvatelia Arktídy si už pred stáročiami vyrábali dômyselnú ochranu očí pred intenzívnym slnečným žiarením odrážajúcim sa od snehu. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na vlastnosti vlákna z alpaky, televízne vystúpenie Elvisa Presleyho, ktoré vyvolalo poriadny rozruch, a pravidlá, vďaka ktorým zostáva jedna z najznámejších londýnskych pamiatok viditeľná aj medzi modernými budovami.

Fakt č. 1: Vianoce

Vianoce si dnes v Anglicku len ťažko predstavíme bez výzdoby, kolied, sviatočného jedla a rodinných osláv. V polovici 17. storočia však nastalo obdobie, keď sa práve takéto tradície dostali do konfliktu s náboženskými a politickými predstavami vtedajších vládcov.

V roku 1647 anglický parlament nariadil zrušenie tradičných sviatočných dní vrátane Vianoc, Veľkej noci a Turíc. Veľký vplyv mali v tom čase puritáni, ktorí odmietali mnohé zaužívané vianočné zvyky. Považovali ich za príliš späté s katolíckou tradíciou a kritizovali aj bujaré oslavy, hostiny či pitie alkoholu, ktoré sviatky často sprevádzali.

Namiesto veľkolepých osláv mal byť 25. december dňom pôstu a náboženského rozjímania. Obmedzenia preto zasiahli verejné bohoslužby a oslavy, zatváranie obchodov aj niektoré tradičné zvyky. Úrady sa snažili zabezpečiť, aby 25. december fungoval viac ako bežný pracovný deň.

Nariadenia však medzi obyvateľmi vyvolali značnú nevôľu a na niektorých miestach prerástol odpor dokonca do nepokojov. Ľudia sa nechceli svojich dlhoročných tradícií vzdať a zákaz sa preto stal ďalším zdrojom napätia v už politicky veľmi búrlivom období anglických dejín.

Situácia sa zmenila po obnovení monarchie v roku 1660, keď sa na trón dostal Karol II. Puritánske obmedzenia stratili svoju moc a tradičné vianočné oslavy sa mohli opäť vrátiť.

Fakt č. 2: Alpaky

Na prvý pohľad môže vlákno z alpaky pripomínať klasickú ovčiu vlnu, no medzi týmito materiálmi existujú zaujímavé rozdiely. Vlákno z alpaky je cenené predovšetkým pre svoju jemnosť, hodvábny pocit a dobré tepelnoizolačné vlastnosti.

Jedným z rozdielov je množstvo lanolínu. Ovčia vlna prirodzene obsahuje tento mastný voskovitý sekrét, zatiaľ čo alpacie vlákno ho obsahuje len vo veľmi malom množstve. Aj preto si jeho spracovanie nevyžaduje rovnaké odmasťovanie ako pri klasickej ovčej vlne. Tvrdenie, že je alpaka úplne hypoalergénna pre každého, je však príliš zjednodušené – citlivým ľuďom môžu prekážať aj samotné vlákna či iné látky prítomné v hotovom výrobku.

Alpacie vlákno má prirodzene množstvo farebných odtieňov. Môže byť biele, krémové, hnedé, sivé až takmer čierne, takže pri niektorých výrobkoch ho vôbec netreba farbiť. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo ho opisuje ako jemné a hodvábne vlákno, ktoré má v textilnej výrobe dlhú tradíciu predovšetkým v juhoamerických Andách.

Alpaky sa zvyčajne strihajú približne raz ročne. Správne vykonané strihanie je dôležité nielen kvôli získavaniu vlákna, ale aj pre samotné zviera, pretože príliš hustá srsť môže v teplom období spôsobovať prehrievanie.

Zaujímavé sú aj vlastnosti hotového materiálu. Alpacie vlákno sa vyznačuje nízkou horľavosťou a dokáže pracovať s vlhkosťou, pričom jeho povrch môže do určitej miery odpudzovať vodu. Kombinácia jemnosti, tepelného komfortu a odolnosti z neho preto robí vyhľadávaný materiál na svetre, šály, kabáty či prikrývky.

Fakt č. 3: Elvis Presley 

Elvis Presley nepriťahoval v 50. rokoch pozornosť iba svojím hlasom a hudbou. Rovnako diskutované boli jeho vystúpenia, počas ktorých sa na vtedajšie pomery pohyboval na pódiu mimoriadne energicky a provokatívne.

Jeden z najznámejších momentov prišiel 5. júna 1956, keď 21-ročný Presley vystúpil v americkej televíznej relácii The Milton Berle Show. Zaspieval skladbu Hound Dog a jeho výrazné pohyby bokov okamžite upútali pozornosť divákov aj médií.

To, čo nadchlo mladých fanúšikov, však vyvolalo úplne opačnú reakciu u časti konzervatívnej verejnosti. Niektorí novinári, náboženskí predstavitelia a ďalší kritici považovali Presleyho pohyby za príliš sexuálne a nevhodné pre televízne publikum.

Práve v tomto období sa začala šíriť slovná hračka „Elvis the Pelvis“, ktorá odkazovala na jeho charakteristické pohyby panvou. Prezývka mala spočiatku skôr posmešný či kritický nádych a samotný Presley ju údajne nemal veľmi rád.

Kontroverzia však jeho popularite neuškodila – skôr naopak. Rozruch okolo vystúpení pomáhal upevňovať jeho obraz rebela, ktorý oslovoval mladú generáciu a zároveň poburoval časť jej rodičov. Už o niekoľko mesiacov neskôr patril Presley medzi najväčšie hviezdy americkej populárnej kultúry.

Fakt č. 4: Okuliare 

Intenzívne slnečné svetlo môže byť v zasneženej krajine oveľa nebezpečnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Sneh odráža veľkú časť ultrafialového žiarenia a dlhodobý pobyt bez ochrany môže spôsobiť bolestivé poškodenie povrchu oka známe ako fotokeratitída alebo snežná slepota.

Obyvatelia arktických oblastí preto už dávno pred vznikom moderných slnečných okuliarov používali vlastnú dômyselnú ochranu. Inuiti a ďalšie pôvodné arktické národy vyrábali takzvané snehové okuliare z materiálov, ktoré mali k dispozícii – napríklad z kostí, parohov, dreva či slonoviny.

Na rozdiel od dnešných okuliarov nemali priehľadné sklá. Tvoril ich pevný materiál priliehajúci k tvári, v ktorom boli vytvorené veľmi úzke horizontálne štrbiny. Tie prepustili dostatok svetla potrebného na orientáciu, ale výrazne obmedzili množstvo intenzívneho žiarenia dopadajúceho do očí.

Princíp bol pritom prekvapivo účinný. Zúženie otvoru znižovalo oslnenie spôsobené odrazom svetla od rozsiahlych zasnežených plôch. Niektoré okuliare boli navyše na vnútornej strane začiernené, čo mohlo ďalej pomáhať pohlcovať nežiaduce odrazy.

Nie je preto úplne presné označovať ich za prvé „slnečné okuliare“ v dnešnom zmysle slova, no predstavujú jeden z najstarších a najdômyselnejších spôsobov, akými si ľudia chránili zrak pred extrémne jasným prostredím.

Fakt č. 5: Londýn

St Paul’s Cathedral je už stáročia jednou z najvýraznejších súčastí panorámy Londýna. Moderné mrakodrapy však postupne menia vzhľad mesta a bez pravidiel by historická kupola katedrály mohla z niektorých tradičných miest úplne zmiznúť.

Londýn preto využíva pravidlá na ochranu významných výhľadov na historické pamiatky. Jedným zo systémov spojených priamo s Katedrálou svätého Pavla sú takzvané St Paul’s Heights, ktorých korene siahajú do 30. rokov 20. storočia. Regulujú výšku a podobu novej zástavby v určitých častiach City of London tak, aby zostali zachované vybrané pohľady na katedrálu.

Ochrana londýnskych výhľadov je však širšia a dnes zahŕňa aj pravidlá London View Management Framework. Tie chránia strategické pohľady na významné londýnske dominanty z rôznych miest metropoly. Preto musia architekti a developeri pri plánovaní niektorých vysokých budov počítať aj s tým, ako stavba ovplyvní existujúcu panorámu mesta.

Výsledkom je zaujímavý kompromis medzi starým a novým Londýnom. V panoráme mesta dnes stoja moderné stavby ako 30 St Mary Axe, známa ako Gherkin, no na mnohých miestach zostáva zároveň zachovaný pohľad na charakteristickú kupolu Katedrály svätého Pavla.

Ochrana výhľadov tak neznamená, že sa v Londýne nesmú stavať vysoké budovy. Znamená však, že ich výška, poloha a tvar môžu byť ovplyvnené tým, či by nenarušili jednu z historicky významných panorám mesta.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5