Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2369 – ľudia narodení v októbri sa častejšie dožívajú stovky a mačka púšťová vydrží celé týždne bez vody

Aj veci, ktoré poznáme z každodenného života, dokážu ukrývať nečakané zvláštnosti. Dokonca ani jednovaječné dvojčatá nemajú rovnaké odtlačky prstov, dúha sa môže objaviť uprostred noci a sneh dokáže zasypať aj jedno z najsuchších miest na Zemi. Dnes sa pozrieme aj na zvláštnosti spojené s ľuďmi narodenými v októbri a na mačku, ktorá sa životu v extrémnych podmienkach púšte prispôsobila obdivuhodným spôsobom.

Fakt č. 1: Dvojčatá

Jednovaječné dvojčatá môžu byť na pohľad natoľko podobné, že ich má problém rozoznať aj ich okolie. Existujú však telesné znaky, podľa ktorých sa od seba odlíšiť dajú. Jedným z nich sú odtlačky prstov. Tie totiž nie sú určené iba DNA.

Jedinečné ryhy a línie na končekoch prstov sa vytvárajú počas vývoja dieťaťa v maternici a ovplyvňujú ich aj podmienky, ktorým sú prsty vystavené. Preto ani geneticky identické dvojčatá nemajú úplne rovnaké odtlačky.

Ďalším rozlišovacím znakom môže byť pupok. Jeho výsledný vzhľad takisto neurčuje genetická informácia. Pupok je v podstate jazva, ktorá zostane na mieste, kde bola pripojená pupočná šnúra. Aj veľmi podobné jednovaječné dvojčatá tak môžu mať pupky odlišného tvaru.

Fakt č. 2: Október

Mesiac narodenia sa v niektorých výskumoch spája so zaujímavými rozdielmi v zdraví a dlhovekosti. Jedna štúdia zameraná na starnutie zistila, že ľudia narodení v septembri, októbri alebo novembri sa častejšie dožívali 100 rokovako ľudia narodení v apríli.

Október sa objavil aj vo výskume zaoberajúcom sa vzťahom medzi mesiacom narodenia a rizikom rôznych ochorení. Ľudia narodení práve v tomto mesiaci mali nižšie riziko viacerých kardiovaskulárnych ochorení.

Nie všetky zistené súvislosti však boli priaznivé. Deti narodené na jeseň na severnej pologuli mali v jednej štúdii takmer o 30 % vyššie riziko vzniku astmy v porovnaní s deťmi narodenými v iných obdobiach roka. Jedným z možných vysvetlení bola zvýšená expozícia zimným vírusom, napríklad RSV.

Fakt č. 3: Mačka púšťová 

Mačka púšťová patrí medzi zvieratá dokonale prispôsobené nehostinnému prostrediu. Je výnimočná tým, že je jedinou mačkovitou šelmou žijúcou predovšetkým v púšťach, a to v piesočnatých aj kamenistých oblastiach.

Počas dňa môže byť povrch púšte rozpálený približne na 51 °C, zatiaľ čo v noci môže teplota klesnúť približne k −1 °C. Mačku pred týmito extrémami chráni okrem iného hustá srsť na labkách a medzi prstami, ktorá ich izoluje od horúceho aj studeného povrchu. Jedince žijúce v púšťach strednej Ázie si navyše vytvárajú zimnú srsť s izolačnými chlpmi dlhými približne 5 centimetrov.

Pozoruhodná je aj jej schopnosť hospodáriť s vodou. Celé týždne sa môže zaobísť bez priameho pitia, pretože potrebnú vlhkosť získava z koristi. Loví najmä drobné hlodavce, ale nepohrdne ani vtákmi, zajacmi či hmyzom a trúfne si dokonca na jedovaté zmije. Loví prevažne v noci a vďaka citlivému sluchu dokáže odhaliť aj korisť ukrytú pod zemou. Ak uloví viac potravy, než dokáže zjesť, zvyšok si zahrabe do piesku na neskôr.

Fakt č. 4: Dúha

Dúha nemusí byť výlučne denným javom. Za určitých podmienok môže vzniknúť aj takzvaná mesačná dúha, pri ktorej sa v kvapkách vody neodráža slnečné, ale mesačné svetlo. Takýto jav býva oveľa slabší než klasická denná dúha a na jeho pozorovanie je potrebný dostatočne jasný Mesiac.

Pri bežnej dúhe sa tradične rozlišuje sedem viditeľných farieb – červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová a fialová. Červená s najdlhšou vlnovou dĺžkou sa objavuje na vonkajšej strane oblúka, zatiaľ čo farby modrej časti spektra s kratšími vlnovými dĺžkami smerujú k jeho vnútornej strane.

Existujú aj ďalšie nezvyčajné varianty. Hmlová dúha môže pôsobiť takmer bielo alebo žltkasto a vzniká v drobných kvapôčkach vody obsiahnutých v hmle.

Fakt č. 5: Sneh

Sneh si najčastejšie spájame so studenými severnými oblasťami, no za vhodných podmienok sa môže objaviť aj na miestach, kde by sme ho vôbec nečakali. Snežilo už napríklad na Sahare aj na Havaji. Výnimkou nie je dokonca ani mimoriadne suchá púšť Atacama v Čile. V roku 2011 tam v dôsledku nezvyčajného studeného frontu z Antarktídy napadlo takmer 81 centimetrov snehu.

Zaujímavé sú aj samotné rozmery snehových vločiek. Väčšinou sú malé, no historické záznamy opisujú aj podstatne väčšie exempláre. Počas snehovej búrky vo Fort Keogh v americkej Montane v roku 1887 svedkovia údajne pozorovali vločky široké približne 38 centimetrov.

Ak bolo toto pozorovanie presné, išlo by o mimoriadne veľké snehové vločky. Príbeh zároveň ukazuje, aké rozmanité podoby môže mať jav, ktorý počas bežného zimného sneženia pôsobí úplne obyčajne.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5