Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2377 – Brooklynský most ukrýval vínne pivnice a Margot Robbie tetovala nohu Cary Delevingne
Za vecami, ktoré dobre poznáme, sa neraz ukrývajú príbehy, ktoré by sme s nimi na prvý pohľad vôbec nespájali. Červený rúž bol napríklad v minulosti nielen módnym doplnkom, ale aj symbolom vzdoru a nezávislosti. V útrobách slávneho Brooklynského mosta sa zase skladovalo víno a neskôr sa tam nachádzal aj kryt pre prípad jadrového útoku. A vedeli ste, že Margot Robbie si počas nakrúcania Suicide Squad vyskúšala tetovanie na vlastnej kolegyni? Prinášame ďalších päť zaujímavostí z rôznych oblastí.
Fakt č. 1: Červený rúž

História červeného rúžu siaha tisíce rokov do minulosti a jeho význam sa v priebehu stáročí výrazne menil. Za jedných z prvých používateľov farby na pery sa považujú starovekí Sumeri, ktorí približne v roku 3500 pred naším letopočtom žili v južnej Mezopotámii. Červené horniny drvili na prášok a pomocou neho si farbili pery.
S farbením pier sa spája aj staroveký Egypt. Tamojšie vyššie spoločenské vrstvy používali výrazné zmesi, pri ktorých sa rozdrvený hmyz kombinoval s červenými voskami. Červená farba na perách tak mala dlhú históriu dávno pred vznikom rúžu v podobe, v akej ho poznáme dnes.
V rôznych obdobiach navyše červené pery vysielali rozdielne spoločenské signály. Mohli byť prejavom zvádzania, spoločenského postavenia, bohatstva či sebavedomia. Mimoriadne zaujímavú úlohu však červený rúž získal začiatkom 20. storočia v boji žien za rovnoprávnosť.
Keď v roku 1912 americké ženy pochodovali za rovnaké práva vrátane volebného práva, sufražetky začali výrazný červený rúž používať ako symbol nezávislosti a vzdoru. Medzi jeho priaznivky patrili aj predstaviteľky hnutia Elizabeth Cady Stanton a Charlotte Perkins Gilman. Výrazné červené pery boli v tom čase vnímané ako provokatívne a mohli šokovať časť spoločnosti.
Počas pochodu sufražetiek po Piatej avenue v New Yorku dokonca Elizabeth Arden rozdávala ženám bezplatné červené rúže. Nanášanie červeného rúžu na verejnosti sa tak stalo spôsobom, akým ženy dávali najavo svoju nezávislosť a odmietanie spoločenských obmedzení.
Fakt č. 2: Brooklynský most

Brooklynský most neskrýva iba masívnu konštrukciu potrebnú na prepojenie Manhattanu a Brooklynu. Pod jeho kotviacimi časťami vznikli aj rozsiahle priestory s výškou až približne 15 metrov, ktoré našli veľmi zaujímavé využitie.
Ich žulové steny a prirodzene nízka teplota vytvárali ideálne podmienky na skladovanie vína. Priestory sa preto prenajímali verejnosti a fungovali ako vínne pivnice až do prvej svetovej vojny. Spoločnosti boli ochotné za takéto miesto platiť nemalé peniaze.
Firma A. Smith & Co. Productions platila za priestory na brooklynskej strane 500 dolárov mesačne. Distribútor alkoholických nápojov Luyties Brothers zase zaplatil 5 000 dolárov za lukratívne priestory pod kotviacou časťou na Manhattane.
To však nebolo jediné nezvyčajné využitie vnútorných priestorov mosta. Počas studenej vojny bol jeden z nich premenený na protiatómový kryt, ktorý bol vybavený zásobami jedla, vody a zdravotníckeho materiálu pre prípad núdze.
Po skončení studenej vojny sa na tento priestor postupne zabudlo. Znovu ho objavili až v roku 2006, keď pracovníci vykonávali bežnú kontrolu konštrukcie Brooklynského mosta. Slávna newyorská stavba tak vo svojich útrobách ukrývala nielen vínne pivnice, ale aj pozostatok obáv z obdobia studenej vojny.
Fakt č. 3: Margot Robbie

Nakrúcanie filmu Suicide Squad prinieslo Margot Robbie a Care Delevingne aj jednu pomerne netradičnú spomienku. Margot Robbie totiž svojej kolegyni vytetovala chodidlo.
Cara Delevingne neskôr zverejnila na Instagrame fotografiu, na ktorej je Margot Robbie oblečená ako Harley Quinn a počas nakrúcania jej tetuje chodidlo. Presný nápis nebol jasný, no tetovania spojené s filmom sa niesli v duchu výrazu „SKWAD“, ktorý odkazoval na názov Suicide Squad.
Margot Robbie má pritom aj ďalšiu zaujímavosť spojenú so svojím menom. Od detstva ju sprevádza prezývka „Maggot“, teda anglické slovo označujúce larvu. Vznikla už v čase, keď mala približne päť rokov a chodila do prvej triedy.
Ako dieťa túto prezývku neznášala, no približne v ôsmich rokoch pochopila, že sa jej zrejme len tak nezbaví, a rozhodla sa ju prijať. Zaujímavé je, že keď sa neskôr presťahovala do Melbourne, ľudia ju začali volať rovnakou prezývkou, hoci im sama nepovedala, že ju tak oslovovali už predtým.
Fakt č. 4: Bejzbal

Korene bejzbalu siahajú do konca 18. storočia. Jedna z najstarších písomných zmienok o tejto hre pochádza z roku 1791 z mesta Pittsfield v americkom štáte Massachusetts. Obyvatelia tam hrali hru, pri ktorej hráči odpaľovali loptičku a obiehali méty, čo pripomínalo dnešný bejzbal.
Kuriózne je, že táto historická zmienka sa nezachovala preto, že by niekto chcel pravidlá hry podrobne zaznamenať. Objavila sa totiž v písomnom nariadení, ktoré hranie bejzbalu na určitom mieste zakazovalo. Hráči nesmeli hrať vo vzdialenosti približne 73 metrov od budovy určenej na mestské zhromaždenia.
Bejzbal sa neskôr rozšíril aj za hranice Spojených štátov. Jeho začiatky v Mexiku nie sú úplne presne zdokumentované, no s jedným z prvých zápasov sa spája rok 1847.
Skupina amerických vojakov nachádzajúcich sa v Mexiku mala v tom čase hrať hru založenú na odpaľovaní loptičky, pričom využívala drevené predmety ako provizórne pálky. Hra si postupne získala popularitu a bejzbal sa v Mexiku udržal ako obľúbený šport.
Fakt č. 5: Číslo 2

Číslo 2 má medzi prirodzenými číslami výnimočné postavenie. Je prvým prvočíslom a zároveň jediným prvočíslom, ktoré je párne. Prvočíslo je číslo, ktoré má práve dva kladné delitele – číslo 1 a samo seba.
Pod číslom 20 nájdeme celkovo osem prvočísel, no všetky ostatné sú nepárne. Dôvod je jednoduchý. Každé ďalšie párne číslo je deliteľné nielen jednotkou a samým sebou, ale aj číslom 2, takže už nemôže spĺňať podmienku prvočísla.
Dvojka sa objavuje aj vo Fibonacciho postupnosti, v ktorej je každé ďalšie číslo súčtom dvoch predchádzajúcich. Podľa toho, či postupnosť začíname nulou alebo jednotkou, sa dvojka objaví ako tretí alebo štvrtý člen.
Číslo 2 zároveň stojí za samotným rozdelením celých čísel na párne a nepárne. Číslo označujeme za párne práve vtedy, keď je deliteľné dvoma bez zvyšku. Nenápadná dvojka tak patrí medzi najzákladnejšie a zároveň matematicky výnimočné čísla.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5













