Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2379 – slnečnice sa dostali až do vesmíru a Audrey Hepburn spievala Kennedymu rok po Marilyn Monroe
Aj celkom obyčajné veci môžu ukrývať nečakané príbehy. Slnečnice sa napríklad v minulosti využívali pri tradičnom liečení a ich semená sa dokonca dostali na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Herečka Audrey Hepburn zase spievala prezidentovi Johnovi F. Kennedymu k narodeninám len rok po slávnom vystúpení Marilyn Monroe. Vedeli ste však, že homáre dokážu komunikovať pomocou moču alebo že ľudia strávia klebetením v priemere takmer hodinu denne? Prinášame vám päť zaujímavostí z prírody, histórie aj každodenného života.
Fakt č. 1: Homáre
Komunikácia medzi zvieratami môže mať množstvo podôb. Niektoré druhy využívajú zvuky, iné pohyby tela či pachové signály. Homáre však dokážu odovzdávať informácie aj prostredníctvom moču, čo patrí medzi ich najnezvyčajnejšie spôsoby dorozumievania.
Moč vypúšťajú cez špeciálne otvory nazývané nefropóry, ktoré sa nachádzajú pri základni ich tykadiel. Vo vode sa následne šíria chemické látky, ktoré dokážu zachytiť ďalšie homáre. Tieto signály zohrávajú dôležitú úlohu pri vzájomnom rozpoznávaní, určovaní spoločenského postavenia aj výbere partnera.
Keď medzi samcami dôjde k súboju o dominanciu, dokážu si neskôr svojich predchádzajúcich súperov zapamätať a rozpoznať. Chemické signály v moči im pomáhajú odovzdávať informácie o postavení v hierarchii, vďaka čomu nemusia pri každom stretnutí opäť bojovať. Takýto spôsob komunikácie pomáha udržiavať poriadok medzi jednotlivými jedincami.
Močové signály majú význam aj počas rozmnožovania. Samice ich dokážu využívať pri výbere vhodného partnera, takže chemická komunikácia ovplyvňuje nielen vzťahy medzi súperiacimi samcami, ale aj párenie.
Homáre majú síce oči umiestnené po stranách hlavy, no pri orientácii sa výrazne spoliehajú na svoje tykadlá. Žijú totiž na morskom dne, kde býva prostredie tmavé a voda často zakalená. Tykadlá im preto poskytujú množstvo dôležitých informácií o okolí.
Väčšina homárov má tri páry tykadiel. Dlhšie a mohutnejšie využívajú na skúmanie prostredia a udržiavanie odstupu od potenciálnych nepriateľov. Menšie tykadlá im pomáhajú zaznamenávať chemické zmeny vo vode.
Okrem toho dokážu niektoré homáre vydávať aj zvuky. Vytvárajú ich vibráciami svojho vonkajšieho panciera, pričom im môžu slúžiť ako varovanie alebo spôsob odstrašenia iných živočíchov.
Fakt č. 2: Slnečnice
Slnečnice poznáme najmä vďaka ich veľkým žltým kvetom a semenám, z ktorých sa vyrába olej. V minulosti však mali aj významné miesto v tradičnom liečiteľstve a niektoré kultúry ich využívali pri rôznych zdravotných ťažkostiach.
V Mexiku sa kvety slnečníc používali ako tradičný prostriedok na zmierňovanie bolesti na hrudníku. Liečivé vlastnosti tejto rastline pripisovali aj viaceré pôvodné severoamerické kmene.
Príslušníci kmeňa Čerokíov napríklad pripravovali nálev z listov slnečnice, ktorý využívali pri problémoch s obličkami. Kmeň Dakotov zase používal slnečnicu pri bolestiach na hrudníku a dýchacích ťažkostiach. Išlo o tradičné spôsoby využitia rastliny, nie o účinky potvrdené modernou medicínou.
Slnečnice však nezostali iba na Zemi. V roku 2012 vzal americký astronaut Don Pettit semená slnečnice na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kde sa venoval ich pestovaniu.
O svojich pestovateľských pokusoch pravidelne písal na blogu a zverejňoval fotografie rastlín. Aj vďaka tomu sa slnečnica zaradila medzi rastliny, ktoré sa dostali do vesmíru a stali sa súčasťou nezvyčajného pestovateľského experimentu.
Zaujímavá je aj história jej rozšírenia a hospodárskeho využitia. V 19. storočí priniesli ruskí prisťahovalci do Spojených štátov vyšľachtené slnečnicové semená, z ktorých vyrastali rastliny s väčšími kvetmi. Tie pomohli obnoviť záujem o slnečnicu v krajine, z ktorej táto rastlina pôvodne pochádza.
Význam slnečníc postupne rástol aj v potravinárstve. V roku 1946 začali farmári v americkom štáte Missouri vyrábať slnečnicový olej a ďalší rozvoj priniesli technológie spracovania semien v Kanade.
V 70. rokoch 20. storočia sa záujem o slnečnicový olej ešte zvýšil, pretože spotrebitelia začali vyhľadávať rastlinné alternatívy k živočíšnym tukom. Slnečnica sa tak z rastliny využívanej v tradičnom liečiteľstve stala aj významnou poľnohospodárskou plodinou.
Fakt č. 3: Audrey Hepburn
Audrey Hepburn a Marilyn Monroe patrili medzi najväčšie filmové hviezdy svojej doby, no ich verejný obraz bol výrazne odlišný. Zatiaľ čo Marilyn Monroe bola symbolom zmyselnosti, Audrey Hepburn sa spájala najmä s eleganciou a sofistikovaným vystupovaním.
Tieto rozdiely sa prejavili aj pri vzniku slávneho filmu Raňajky u Tiffanyho. Spisovateľ Truman Capote, autor knižnej predlohy, si totiž pôvodne predstavoval v hlavnej úlohe Holly Golightly práve Marilyn Monroe.
Capote považoval Monroe za vhodnejšiu predstaviteľku postavy, ktorá mala v jeho príbehu komplikované spoločenské postavenie a spôsob života. Filmová verzia však napokon vznikla s Audrey Hepburn a charakter hlavnej hrdinky bol výrazne upravený tak, aby zodpovedal jej hereckému prejavu.
Výsledkom bol film, ktorý sa stal jedným z najznámejších diel jej kariéry a významne ovplyvnil aj svet módy.
Obe herečky však spájala ešte jedna prekvapivá osobnosť – americký prezident John F. Kennedy.
V čase, keď bol Kennedy ešte slobodným senátorom, sa stretával s Audrey Hepburn. Ich vzťah nebol považovaný za vážny a nevzbudil výrazný škandál.
Marilyn Monroe sa neskôr spájala s Kennedym už počas jeho prezidentovania. Do histórie sa zapísalo najmä jej slávne vystúpenie v roku 1962, keď mu pri príležitosti narodenín zaspievala pieseň Happy Birthday.
Oveľa menej známe je, že o rok neskôr, v roku 1963, spievala prezidentovi k narodeninám aj Audrey Hepburn. Hoci išlo o podobnú príležitosť, jej vystúpenie zostalo v tieni slávnej interpretácie Marilyn Monroe.
Príbeh oboch herečiek tak ukazuje, že napriek odlišným kariéram a verejnému obrazu mali niekoľko prekvapivých spoločných súvislostí.
Fakt č. 4: Streda
Každý pracovný deň má svoje špecifiká, no streda môže byť zaujímavejšia, než by sa na prvý pohľad zdalo. Jeden prieskum naznačil, že nadriadení bývajú práve v stredu najústretovejší voči požiadavkám svojich zamestnancov.
Ak teda niekto plánuje požiadať o zvýšenie platu alebo dovolenku, streda by podľa výsledkov tohto prieskumu mohla byť vhodným dňom na otvorenie takejto témy. Samozrejme, úspech závisí aj od konkrétnej situácie, pracovného prostredia a samotnej požiadavky.
V Spojených štátoch má streda dokonca vlastné neformálne pomenovanie – „hump day“. Doslovne by sa dalo preložiť ako deň prekonávania kopca alebo prekážky.
Tento výraz vychádza z predstavy pracovného týždňa ako kopca, na ktorého vrchol sa človek dostane práve v stredu. Po jej zvládnutí už nasleduje druhá polovica pracovného týždňa a približuje sa víkend.
Zaujímavý je aj samotný názov tohto dňa v rôznych jazykoch. V mnohých slovanských jazykoch slovo streda odkazuje na stred týždňa, čo je zrejmé aj zo slovenského pomenovania.
V ďalších jazykoch sa však názov stredy spája s číslom tri. Napríklad v estónčine, litovčine, lotyštine a mandarínskej čínštine jej pomenovanie vychádza z označenia tretieho dňa.
Streda tak môže byť nielen symbolickým stredom pracovného týždňa, ale aj dňom, ktorý sa oplatí zvážiť pri dôležitom rozhovore so zamestnávateľom.
Fakt č. 5: Klebetenie
Klebetenie má často negatívnu povesť. Mnohí si pod ním predstavia šírenie nepríjemných informácií, ohováranie či kritizovanie druhých ľudí. Výskum však ukazuje, že väčšina každodenného klebetenia je v skutočnosti neutrálna a nemusí byť vôbec škodlivá.
Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Riverside analyzovali každodennú komunikáciu ľudí a zistili, že priemerný človek strávi klebetením približne 52 minút denne.
Vedci pritom klebetenie definovali pomerne široko. Zahŕňali doň rozhovory o ľuďoch, ktorí nie sú práve prítomní, a zdieľanie informácií, ktoré nie sú všeobecne známe.
Nemusí teda ísť iba o negatívne hodnotenie alebo šírenie tajomstiev. Klebetením môže byť aj obyčajná poznámka o tom, že kolega musel zostať dlhšie v práci alebo že niekto z okolia skončil v nemocnici.
Len približne 15 % takýchto rozhovorov obsahovalo negatívne hodnotenie iných ľudí. Väčšinu tvorilo neutrálne zdieľanie informácií bez výrazného pozitívneho či negatívneho postoja.
Takéto rozhovory pritom môžu mať aj dôležitú spoločenskú funkciu. Pomáhajú ľuďom získavať informácie o svojom okolí, nadväzovať priateľstvá a upevňovať vzťahy v skupine.
Keď sa rozprávame o spoločných známych, môžeme si vymieňať skúsenosti, zisťovať, čo sa deje v našej komunite, a vytvárať si pocit spolupatričnosti. Zdieľanie informácií môže byť zároveň prejavom dôvery medzi dvoma ľuďmi.
Výskum tiež spochybnil rozšírenú predstavu, že klebetenie je typické najmä pre ženy alebo ľudí s nižším vzdelaním či spoločenským postavením. Rozprávanie o neprítomných ľuďoch je bežnou súčasťou komunikácie naprieč spoločnosťou.
Klebetenie teda nemusí automaticky znamenať niečo zlé. V mnohých prípadoch ide jednoducho o spôsob, akým si ľudia vymieňajú informácie a udržiavajú sociálne vzťahy.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
