Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2378 – oranžové ruže kedysi pomáhali vyjadrovať skryté city a oranžové mačky, ktoré poznáme aj zo slávnych filmov

Veci, s ktorými sa stretávame v každodennom živote, môžu mať oveľa zaujímavejšiu históriu, než by sme čakali. Pamäťová pena napríklad pôvodne vznikla v súvislosti s projektom NASA, zatiaľ čo vysoké podpätky ako prví nenosili ženy, ale muži. Prekvapiť dokáže aj ľudský mozog, ktorý spracováva bolesť, hoci ju sám necíti. A tentoraz sa pozrieme aj na dve výrazne oranžové témy – symboliku oranžových ruží a vlastnosti, ktorými sú známe oranžové mačky.

Fakt č. 1: Pamäťová pena 

Pamäťovú penu dnes poznáme najmä z matracov a vankúšov, kde sa využíva jej schopnosť prispôsobiť sa tvaru ľudského tela. Pôvodne však tento materiál súvisel s projektom NASA a jeho účel bol celkom iný než zabezpečiť pohodlnejší spánok.

Štart vesmírnej rakety vystavuje astronautov značným silám a práve pamäťová pena mala pomáhať zmierniť ich pôsobenie na telo. Jej dôležitou vlastnosťou je schopnosť reagovať na telo a prispôsobiť sa jeho tvaru. Človeka tak môže obklopiť materiál, ktorý kopíruje jeho kontúry a vytvára okolo neho akúsi ochrannú vrstvu.

Technológia, ktorá bola zaujímavá pre využitie pri vesmírnych letoch, si postupne našla cestu aj k širokej verejnosti. Dnes sa s pamäťovou penou najčastejšie stretávame práve v spálni, no jej možnosti využitia sa neobmedzujú iba na matrace.

Zaujímavé je tiež to, že nie všetky výrobky označované alebo vnímané ako pamäťová pena sú rovnaké. Jednotlivé spoločnosti pracujú s rôznymi materiálmi, vlastnosťami a konštrukciami, takže výsledný pocit z matraca či vankúša sa môže výrazne líšiť. Existujú tiež podobné alternatívy, ktoré sa od klasickej pamäťovej peny odlišujú svojím zložením či vlastnosťami.

Fakt č. 2: Oranžové ruže

Ruže patria medzi kvety, ktorých farbám sa už celé stáročia pripisujú rôzne významy. Oranžové ruže sa spájajú predovšetkým s láskou, vášňou a túžbou, no ich symbolika sa môže meniť aj v závislosti od konkrétneho odtieňa.

Ich história siaha hlboko do minulosti. Oranžové ruže sa spájajú už so starovekým Gréckom a Rímom, kde mali byť súčasťou obradov a rituálov a symbolizovali lásku, plodnosť či prosperitu. Neskôr sa význam kvetov ešte viac rozšíril.

Najmä vo viktoriánskom období sa kvety používali na odovzdávanie skrytých odkazov a emócií, ktoré ľudia nemuseli vysloviť priamo. Farba darovanej ruže tak mohla prezradiť, čo človek cíti alebo čo chce druhému naznačiť. Oranžové ruže sa v tomto kontexte spájali s hlbokými emóciami a romantickými úmyslami.

Postupom času sa vďaka šľachteniu farebných ruží objavovalo čoraz viac odtieňov. Výrazne oranžové ruže symbolizujú vášeň a túžbu, zatiaľ čo lososové alebo koralové odtiene sa spájajú s romantikou a eleganciou. Broskyňovým ružiam sa zase pripisuje vďačnosť a uznanie a tekvicovo oranžové odtiene môžu predstavovať nové začiatky a rast.

Práve množstvo odtieňov robí oranžové ruže zaujímavými aj pri tvorbe kytíc. V kombinácii so svetloružovými, levanduľovými alebo fialovými ružami môžu vytvoriť kontrastné aranžmány, ktoré spájajú jemnosť s výraznou energiou oranžovej farby.

Fakt č. 3: Oranžové mačky

Oranžové mačky sú nápadné nielen svojou farbou. Často sa opisujú ako priateľské, spoločenské, energické, inteligentné a zvedavé zvieratá, ktoré sa rady zapájajú do diania okolo seba.

Povesť majú aj ako poriadne „zhovorčivé“ mačky. So svojimi majiteľmi môžu komunikovať mňaukaním, pradením či rôznymi štebotavými zvukmi. Takýmto spôsobom sa snažia získať pozornosť alebo dať najavo, čo práve chcú či ako sa cítia.

Oranžové mačky však nie sú žiadnou novinkou. Mačky žijú po boku človeka už celé stáročia a významné postavenie mali napríklad v starovekom Egypte, kde boli považované za posvätné zvieratá.

Výraznú stopu zanechali aj v modernej populárnej kultúre. Medzi najznámejšie oranžové mačacie postavy patrí Garfield či Kocúr v čižmách. V knihách, filmoch a televíznych príbehoch bývajú oranžové mačky často zobrazované ako nezbedné, výrazné a zároveň sympatické postavy.

Nie všetky pritom majú rovnakú farbu srsti. Oranžová môže byť veľmi svetlá a tlmená, ale aj sýta, tmavšia či s červenkastým nádychom. Pod označením oranžová mačka sa preto môže ukrývať pomerne široká paleta farebných odtieňov.

Fakt č. 4: Mozog 

Mozog zohráva kľúčovú úlohu v tom, ako bolesť vnímame, no skrýva sa za tým zaujímavý paradox. Samotné mozgové tkanivo nemá receptory bolesti, a preto mozog nedokáže bolesť priamo „cítiť“.

Keď sa napríklad porežeme alebo sa dotkneme niečoho, čo nás poraní, situácia sa začína odohrávať mimo mozgu. Receptory bolesti v koži zaznamenajú poškodenie a vyšlú signály cez nervový systém do miechy a následne do mozgu. Ten tieto informácie spracuje a práve vďaka tomu si bolesť uvedomíme.

Mozog je teda nevyhnutný pre vznik nášho vedomého zážitku bolesti, hoci jeho vlastné tkanivo nemá receptory, ktoré by ju zaznamenávali rovnakým spôsobom ako napríklad koža.

Ďalšou zaujímavosťou je, že ľudský mozog dozrieva približne do veku 25 rokov. Neznamená to, že sa jeho vývoj náhle zastaví presne v deň 25. narodenín. Ide o postupný proces a približne v tomto období dosahujú oblasti mozgu spojené s jeho dozrievaním plnšiu zrelosť.

Mozog teda prechádza výrazným vývojom ešte dlho po detstve a dospievaní. Hoci sa môže zdať, že človek je už dávno dospelý, jeho mozog ešte niekoľko rokov pokračuje v dozrievaní.

Fakt č. 5: Vysoké podpätky 

Vysoké podpätky dnes spájame najmä s dámskou módou, ich história však začala úplne inak. Prvé vysoké podpätky boli súčasťou pánskych jazdeckých čižiem a v 10. storočí ich používali perzskí jazdci.

Vyšší podpätok mal vtedy praktický význam. Pomáhal jazdcovi pevnejšie zachytiť nohu v strmeni sedla, čo mu poskytovalo väčšiu stabilitu pri jazde. Obzvlášť dôležité to bolo počas boja, keď sa jazdec potreboval na koni udržať a zároveň mať voľné ruky.

Neskôr sa podpätky rozšírili aj v stredovekej Európe, kde ich nosili muži aj ženy z vyšších spoločenských vrstiev. Neboli iba módnym prvkom. Ulice miest boli často plné blata, odpadkov a nečistôt, takže vyššia obuv pomáhala udržať chodidlá a oblečenie ďalej od špinavého povrchu. Keďže takáto obuv bola drahá, zároveň mohla naznačovať vyššie spoločenské postavenie.

Ešte extrémnejšiu podobu dostala vysoká obuv počas renesancie v Benátkach. Šľachtičné a kurtizány nosili platformové topánky nazývané chopines, ktoré mohli dosahovať výšku až približne 51 centimetrov. Chôdza v nich však bola natoľko problematická, že sa objavili snahy obmedziť ich výšku zákonom na približne 7,6 centimetra. Výrobcovia obuvi však toto pravidlo často ignorovali.

Výška podpätkov sa spájala aj so spoločenským postavením. Keď ich začali nosiť aj bežní ľudia, objavovali sa pravidlá určujúce, aký vysoký podpätok si môže človek dovoliť podľa svojho postavenia. Pre ľudí na nižších priečkach spoločnosti mohla byť povolená výška iba približne 1,3 centimetra. Z praktickej jazdeckej pomôcky sa tak podpätok postupne stal aj symbolom módy, bohatstva a spoločenského statusu.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5