Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2397 – Adventné kalendáre vznikli v Nemecku a Santa Claus má v Kanade vlastné poštové smerovacie číslo
Vedeli ste, že Švajčiarsko sa môže pochváliť stovkami druhov syra, z ktorých niektoré majú názvy, ktoré by ste možno ani nedokázali vysloviť? Alebo že prvé adventné kalendáre vôbec neobsahovali čokoládu a ich história sa začala jednoduchým zapaľovaním sviečok či kreslením značiek na stenu? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na poštové smerovacie číslo Santa Clausa, nezvyčajný park plný nahých sôch v Nórsku a odhalíme, prečo má horčík v našom tele pôvod vo hviezdach, ktoré existovali dávno pred vznikom Zeme.
Fakt č. 1: Švajčiarsko
Švajčiarsko si väčšina ľudí spája s majestátnymi Alpami, kvalitnou čokoládou, presnými hodinkami a nádhernou prírodou. Táto malá európska krajina však vyniká aj niečím ďalším. Je domovom približne 450 druhov syra, ktoré sa líšia chuťou, konzistenciou aj spôsobom výroby.
Výroba syra má vo Švajčiarsku dlhú tradíciu a predstavuje významnú súčasť miestnej gastronómie. V jednotlivých regiónoch sa vyvinuli vlastné postupy spracovania mlieka, vďaka ktorým vznikli desiatky charakteristických syrových špecialít.
Niektoré švajčiarske syry sú mimoriadne tvrdé a vhodné napríklad na strúhanie, zatiaľ čo iné majú jemnú, mäkkú konzistenciu. Rozmanitosť je taká veľká, že milovníci syrov môžu pri ochutnávaní objavovať stále nové chute.
Medzi menej známe druhy patria napríklad Sbrinz, Mutschli, Formaggini či Tomme Vaudoise. Každý z nich má svoje osobitné vlastnosti a pochádza z odlišných syrových tradícií.
Sbrinz patrí medzi veľmi tvrdé syry, ktoré sa vyznačujú výraznou chuťou. Mutschli predstavuje skupinu menších syrov, zatiaľ čo Tomme Vaudoise je známy svojou mäkkou konzistenciou.
Švajčiari sú na svoje syry právom hrdí a ich kvalita sa pravidelne oceňuje aj na medzinárodných súťažiach. Švajčiarske syry dosiahli významné úspechy aj na prestížnej súťaži World Championship Cheese Contest.
Na jednom z ročníkov tejto súťaže sa zúčastnilo až 2 615 výrobkov z 22 krajín, ktoré súťažili v 89 kategóriách. Švajčiarsky syr pritom získal najvyššie ocenenie.
Takýto úspech dokazuje, že švajčiarska tradícia výroby syrov má významné postavenie aj v medzinárodnom meradle.
Za kvalitou švajčiarskych syrov stojí nielen dlhoročné remeselné know-how, ale aj dôraz na tradičné postupy a starostlivé spracovanie surovín. Mnohé syry sú úzko spojené s konkrétnymi regiónmi a ich miestnou kultúrou.
Švajčiarsko tak nie je iba krajinou krásnych hôr a čokolády, ale aj skutočným rajom pre milovníkov syrov, ktorí tu môžu objaviť stovky rôznych chutí.
Fakt č. 2: Adventné kalendáre
Adventné kalendáre dnes patria medzi najobľúbenejšie vianočné tradície. Deti aj dospelí si každé ráno otvárajú malé okienko, za ktorým sa ukrýva sladkosť, obrázok alebo drobný darček. Ich história je však oveľa staršia a prvé adventné kalendáre vyzerali úplne inak než tie súčasné.
Korene tejto tradície siahajú do Nemecka 19. storočia, kde si mnohé protestantské, najmä luteránske rodiny pripomínali obdobie pred Vianocami jednoduchými každodennými rituálmi.
Jedným z najstarších spôsobov odpočítavania dní do Vianoc bolo zapaľovanie sviečok. Rodiny každý deň od 1. do 24. decembra zapálili sviečku, čím symbolicky označili ďalší deň adventného očakávania.
Niektoré domácnosti namiesto sviečok kreslili kriedou značky na stenu alebo dvere. Každý deň pribudla nová čiarka, ktorá pripomínala, že Vianoce sú opäť o niečo bližšie.
Postupne sa začal rozširovať aj zvyk vešať počas adventného obdobia každý deň nový náboženský obrázok. Tieto jednoduché tradície sa stali predchodcami adventných kalendárov, ktoré poznáme dnes.
Významným momentom bol rok 1851, keď vznikol jeden z prvých známych drevených adventných kalendárov. Išlo o ručne vyrobený predmet, ktorý umožňoval postupne odpočítavať dni zostávajúce do Vianoc.
Na začiatku 20. storočia sa začali objavovať aj tlačené adventné kalendáre. Jedným z ich prvých príkladov boli takzvané vianočné hodiny, ktoré vydalo kníhkupectvo v Hamburgu.
Tento kalendár mal podobu hodín a slúžil na postupné odpočítavanie dní do Vianoc. Bol jedným z prvých pokusov preniesť adventnú tradíciu do tlačenej podoby.
V roku 1904 priniesli nemecké noviny Neues Tagblatt zo Stuttgartu svojim čitateľom adventný kalendár ako darček.Kalendár bol súčasťou novín a pomohol priblížiť túto tradíciu širšej verejnosti.
Adventné kalendáre sa postupne menili a získavali nové podoby. Z pôvodných jednoduchých značiek na stene či náboženských obrázkov sa stali dekoratívne predmety, ktoré začali prinášať aj malé prekvapenia.
Dnes si adventné kalendáre spájame predovšetkým s čokoládou, kozmetikou či drobnými darčekmi. Ich pôvodným účelom však nebolo obdarovávanie, ale symbolické odpočítavanie dní a duchovná príprava na Vianoce.
Táto obľúbená tradícia tak prešla pozoruhodným vývojom od jednoduchých rodinných rituálov až po jeden z najznámejších symbolov predvianočného obdobia.
Fakt č. 3: Santa Claus
Každý rok píšu milióny detí po celom svete listy Santa Clausovi, v ktorých mu prezrádzajú svoje vianočné želania. Málokto však vie, že Santa Claus má v Kanade dokonca vlastné oficiálne poštové smerovacie číslo, ktoré znie H0H 0H0.
Toto nezvyčajné označenie nie je náhodné. Jeho podoba pripomína známe Santovo veselé zvolanie „Ho, ho, ho!“, ktoré sa stalo jedným z jeho charakteristických znakov.
Kanadská pošta Canada Post zaviedla toto poštové smerovacie číslo v roku 1982, keď vytvorila organizovaný systém odpovedania na detské listy adresované Santa Clausovi.
Začiatky tejto tradície však siahajú ešte do obdobia pred rokom 1982. Významnú úlohu v nich zohrala žena menom Verna Green, ktorá žila v kanadskej provincii Manitoba.
Jej manžel vlastnil obchod, v ktorom sa nachádzala schránka na listy adresované Santa Clausovi. Keď do nej deti začali vkladať svoje vianočné želania, Verna sa rozhodla, že im bude osobne odpovedať.
Spočiatku išlo o listy od detí z okolia, no správy o tejto milšej tradícii sa postupne šírili. Do schránky začali prichádzať listy aj z ďalších častí Kanady.
Verna Green odpovedala na detské listy približne 30 rokov, čím pomáhala vytvárať vianočnú atmosféru a prinášala radosť mnohým rodinám.
Keď počet listov postupne narastal, do organizovania odpovedí sa zapojila samotná kanadská pošta. V roku 1982 vznikol systém, ktorý umožnil spracovávať veľké množstvo vianočnej korešpondencie.
Santa Claus tak získal vlastné poštové smerovacie číslo, ktoré sa stalo známym nielen v Kanade, ale aj v ďalších krajinách sveta.
Prostredníctvom programu Canada Post prichádza Santa Clausovi každoročne viac než milión listov z rôznych častí sveta. Na ich vybavovaní sa podieľajú dobrovoľníci a pracovníci pošty, ktorí pomáhajú pripravovať odpovede pre deti.
Listy tak nie sú iba symbolickým vianočným zvykom. Mnohé deti skutočne dostávajú odpoveď, čo robí celú tradíciu ešte výnimočnejšou.
Poštové smerovacie číslo H0H 0H0 sa tak stalo jedným z najznámejších príkladov toho, ako môže poštová služba pomáhať udržiavať vianočné tradície a prinášať radosť deťom.
Fakt č. 4: Oslo
Nórske hlavné mesto Oslo ponúka množstvo zaujímavých kultúrnych pamiatok, no jedna z nich je skutočne výnimočná. V parku Frogner sa nachádza Vigelandov sochársky park, ktorý je považovaný za najväčší sochársky park na svete vytvorený jediným umelcom.
Jeho autorom je nórsky sochár Gustav Vigeland, ktorý počas svojho života vytvoril rozsiahlu kolekciu diel zachytávajúcich ľudské telo, emócie a vzťahy.
V parku sa nachádza 212 sôch z bronzu a žuly, ktoré zobrazujú ľudí v najrôznejších situáciách a životných obdobiach.
Niektoré sochy pôsobia pokojne a harmonicky, zatiaľ čo iné zachytávajú výrazné emócie, napätie či nezvyčajné ľudské pózy.
Zaujímavosťou je, že väčšina postáv je zobrazená úplne nahá. Vigeland sa rozhodol neobliekať svoje sochy do dobových odevov, pretože chcel, aby jeho diela pôsobili nadčasovo.
Oblečenie by totiž mohlo jednotlivé postavy jednoznačne zaradiť do určitého historického obdobia. Nahota mu umožnila sústrediť sa na samotnú ľudskú podobu a emócie, ktoré chcel prostredníctvom svojich diel vyjadriť.
Vigelandove sochy zachytávajú rôzne fázy ľudského života, od detstva až po starobu. Zobrazujú tiež vzťahy medzi rodičmi a deťmi, mužmi a ženami či jednotlivcami v skupinách.
Niektoré pózy môžu návštevníkom pripadať zvláštne alebo dokonca kontroverzné. Práve neobvyklé zachytenie ľudských tiel a situácií však patrí medzi charakteristické znaky Vigelandovej tvorby.
Park každoročne navštevujú milióny ľudí a patrí medzi najvyhľadávanejšie kultúrne atrakcie Nórska.
Jeho popularita spočíva nielen v množstve sôch, ale aj v ich rozmanitosti a schopnosti vyvolávať rôzne pocity a otázky.
Vigelandov park tak predstavuje jedinečné miesto, kde sa umenie spája s verejným priestorom a návštevníci môžu objavovať viac než dve stovky diel od jedného výnimočného umelca.
Fakt č. 5: Horčík
Horčík patrí medzi dôležité minerálne látky, ktoré ľudské telo potrebuje na správne fungovanie. Podieľa sa na činnosti svalov, nervového systému a udržiavaní zdravých kostí. Jeho pôvod je však oveľa fascinujúcejší, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Horčík, ktorý dnes máme v tele, vznikol pri jadrových reakciách vo hviezdach.
Masívne hviezdy počas svojho života vytvárajú prostredníctvom jadrových reakcií rôzne chemické prvky. Medzi nimi sa nachádza aj horčík, ktorý vzniká pri procesoch prebiehajúcich v ich vnútri.
Keď hviezdy ukončia svoj životný cyklus, časť materiálu, ktorý vytvorili, sa môže dostať do okolitého vesmíru.
Tieto chemické prvky sa následne stávajú súčasťou medzihviezdneho priestoru, z ktorého môžu postupne vznikať nové hviezdy, planéty a ďalšie vesmírne telesá.
Práve takýmto spôsobom sa horčík dostal aj do materiálu, z ktorého sa neskôr vytvorila Zem.
To znamená, že atómy horčíka nachádzajúce sa v našich kostiach a svaloch majú pôvod v procesoch, ktoré prebiehali dávno pred vznikom našej planéty.
Známe tvrdenie, že ľudia sú stvorení z hviezdneho prachu, tak nie je iba poetickou metaforou. V prípade horčíka ide o skutočné vedecké vysvetlenie pôvodu tohto chemického prvku.
Horčík je zároveň nevyhnutnou súčasťou ľudského organizmu. Nachádza sa v rôznych tkanivách a podieľa sa na množstve biologických procesov.
Viac než polovica horčíka v ľudskom tele je uložená v kostiach. Zvyšná časť sa nachádza predovšetkým v mäkkých tkanivách, napríklad vo svaloch, zatiaľ čo iba malé množstvo cirkuluje v krvi.
Toto rozloženie súvisí s jeho úlohou pri udržiavaní normálneho stavu kostí a správnej funkcie svalov.
Horčík sa podieľa aj na ďalších procesoch, ktoré sú potrebné na každodenné fungovanie organizmu.
Ľudské telo si však horčík nedokáže samo vytvoriť. Musíme ho preto pravidelne prijímať prostredníctvom potravy.
Nachádza sa napríklad v orechoch, semenách, strukovinách či celozrnných potravinách.
Pri každom prijatí horčíka tak do svojho tela dostávame prvok, ktorého história siaha až do dávnych hviezdnych procesov. Je to pozoruhodná pripomienka toho, ako úzko je život na Zemi prepojený s vesmírom.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
