Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2413 – králiky vidia takmer všetko okolo seba a skratka Xmas je stará niekoľko storočí
Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo sa človek dokáže opakovane vracať k tej istej myšlienke bez toho, aby našiel riešenie? Alebo ako je možné, že králiky vidia takmer do všetkých strán bez toho, aby museli otočiť hlavu? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na pôvod vianočnej skratky Xmas, ktorá je oveľa staršia, než by sa mohlo zdať. Dozviete sa tiež, akú úlohu môže pri vzniku úzkosti zohrávať genetika a prečo môže mať obyčajná každodenná chôdza väčší význam, než si mnohí ľudia uvedomujú.
Fakt č. 1: Nadmerné premýšľanie
Každému sa občas stane, že nad určitou situáciou premýšľa dlhšie, než by chcel. Môže ísť o rozhovor, správu, dôležité rozhodnutie alebo obavy z budúcnosti. Hoci máme pocit, že intenzívnym premýšľaním sa približujeme k riešeniu, nie vždy to tak skutočne je.
Psychológovia rozlišujú medzi premýšľaním zameraným na riešenie problému a takzvanou rumináciou. Zatiaľ čo pri riešení problému postupne získavame nové poznatky a smerujeme k rozhodnutiu, pri ruminácii sa opakovane vraciame k rovnakým myšlienkam bez výrazného posunu.
Typickým príkladom je situácia, keď človek niekoľkokrát prepíše tú istú správu, pretože sa obáva, ako ju druhá osoba pochopí. Namiesto toho, aby si ujasnil, čo chce povedať, neustále analyzuje jednotlivé slová a možné reakcie.
Nadmerné premýšľanie preto nemusí súvisieť s nedostatkom schopnosti riešiť problémy. Často ide skôr o problém rozpoznať okamih, keď už ďalšie uvažovanie neprináša nič nové.
Dôležitú úlohu zohráva aj neistota. Ľudský mozog prirodzene uprednostňuje predvídateľné situácie a nejasnosti môže vyhodnocovať ako potenciálnu hrozbu.
Ak napríklad dostaneme krátku odpoveď na správu, môžeme začať premýšľať nad tým, či sa druhá osoba nehnevá alebo či sme nepovedali niečo nevhodné. Myseľ sa tak pokúša nájsť istotu aj v situáciách, v ktorých jednoducho nemáme dostatok informácií.
Výsledkom môže byť nekonečný kolobeh otázok, ktorý síce pôsobí ako aktívne riešenie problému, no v skutočnosti nás k odpovedi neposúva.
Fakt č. 2: Králiky
Králiky sú známe svojimi dlhými ušami, ktoré patria medzi ich najvýraznejšie charakteristické znaky. Tieto uši však neslúžia iba na zachytávanie zvukov, ale pomáhajú zvieratám aj regulovať telesnú teplotu.
Králiky dokážu otáčať uši približne o 270 stupňov. Vďaka tomu môžu veľmi presne zachytávať zvuky prichádzajúce z rôznych smerov bez toho, aby museli otáčať celú hlavu.
Ich sluch je mimoriadne citlivý a umožňuje im zaznamenať potenciálne nebezpečenstvo aj z veľkej vzdialenosti. Uvádza sa, že niektoré zvuky dokážu zachytiť až zo vzdialenosti približne 3,2 kilometra.
Veľké uši zároveň zohrávajú dôležitú úlohu pri ochladzovaní organizmu. Ich rozsiahly povrch umožňuje účinnejšie odvádzanie telesného tepla, čo je užitočné najmä počas horúcich dní.
Zaujímavý je aj zrak králikov. Ich oči sú umiestnené po stranách hlavy, vďaka čomu majú mimoriadne široké zorné pole.
Králiky dokážu vidieť takmer v rozsahu 360 stupňov, čo znamená, že môžu sledovať dianie za sebou, nad sebou aj po stranách bez otáčania hlavy.
Táto schopnosť je pre ne dôležitá najmä pri včasnom odhaľovaní predátorov. Aj keď sa zdá, že králik pokojne sedí a pozerá pred seba, v skutočnosti dokáže vnímať veľkú časť svojho okolia.
Takmer dokonalý rozhľad má však aj jednu nevýhodu. Priamo pred tvárou majú králiky malú slepú škvrnu, v ktorej nevidia tak dobre ako v ostatných smeroch.
Ich sluch a zrak tak tvoria účinnú kombináciu, ktorá im pomáha včas rozpoznať blížiace sa nebezpečenstvo.
Fakt č. 3: Skratka Xmas
Vianoce patria medzi najvýznamnejšie sviatky roka a spájajú sa s množstvom tradícií, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Zaujímavú históriu má aj samotné anglické pomenovanie Christmas a jeho skrátená podoba Xmas.
Slovo Christmas pochádza zo staroanglického výrazu Cristes maesse, ktorý možno preložiť ako Kristova omša. Tento názov odkazuje na kresťanský význam Vianoc a oslavu narodenia Ježiša Krista.
Mnohí ľudia si myslia, že skratka Xmas je moderným označením, ktoré vzniklo až v posledných desaťročiach. V skutočnosti je však oveľa staršia.
Používanie skratky Xmas siaha až do 16. storočia. Písmeno X v tomto prípade predstavuje grécke písmeno chí, ktoré je prvým písmenom gréckeho slova Christos, teda Kristus.
Skratka tak nevznikla náhodným vynechaním časti slova, ale má historické a jazykové korene.
Zaujímavý je aj pôvod mnohých vianočných zvykov, ktoré dnes poznáme najmä z Veľkej Británie. Viaceré obľúbené tradície sa rozšírili počas viktoriánskej éry v 19. storočí.
Práve v tomto období sa stali populárnymi vianočné pohľadnice, rozdávanie darčekov či tradičné britské vianočné papierové prekvapenia známe ako Christmas crackers.
K sviatočným zvykom patrili aj jedlá, napríklad malé sladké koláčiky mince pies alebo pečený moriak.
Veľkými priaznivcami Vianoc boli aj britská kráľovná Viktória a jej manžel princ Albert. Ich záujem o sviatočné tradície prispel k tomu, že sa Vianoce stali významnou súčasťou rodinného života.
Fakt č. 4: Úzkosť
Úzkosť je prirodzenou reakciou človeka na stres alebo potenciálne nebezpečenstvo. Ak je však príliš intenzívna, dlhodobá alebo výrazne zasahuje do každodenného života, môže ísť o úzkostnú poruchu.
Výskumy naznačujú, že pri vzniku úzkostných porúch môže zohrávať úlohu aj genetická predispozícia. Úzkostné poruchy a zvýšená nervozita sa totiž v niektorých rodinách vyskytujú častejšie.
To však neznamená, že človek s rodinnou predispozíciou musí automaticky trpieť úzkostnou poruchou. Genetika predstavuje iba jeden z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť jej vznik.
Dôležité sú aj životné skúsenosti a stresujúce či traumatické udalosti. Ľudia s genetickou náchylnosťou môžu byť po náročných životných situáciách vystavení vyššiemu riziku rozvoja úzkostných ťažkostí.
Zaujímavé je, že úzkosť sa nemusí prvýkrát objaviť až v dospelosti. U mnohých ľudí sa jej prejavy začínajú už v detskom veku.
Podľa uvádzaných odhadov sa úzkostné poruchy vyskytujú približne u 15 až 20 % detí vo veku od 3 do 17 rokov.
U detí sa však úzkosť nemusí prejavovať rovnakým spôsobom ako u dospelých. Menšie deti často ešte nedokážu presne pomenovať svoje emócie alebo vysvetliť, čo ich trápi.
Namiesto slovného vyjadrenia obáv sa preto môžu objavovať bolesti hlavy, bolesti brucha, nepokoj či zmeny správania. Niektoré deti reagujú výbuchmi hnevu, vyhýbaním sa určitým situáciám alebo problémami so sústredením.
Tieto prejavy sa niekedy môžu podobať príznakom poruchy pozornosti s hyperaktivitou, známej ako ADHD. Práve preto je dôležité rozlišovať medzi rôznymi možnými príčinami detského správania, aby dieťa dostalo primeranú pomoc.
Fakt č. 5: Každodenná chôdza
Pri snahe schudnúť alebo zlepšiť fyzickú kondíciu sa mnohí ľudia sústreďujú najmä na intenzívne tréningy. Významnú úlohu však môže zohrávať aj obyčajný pohyb počas dňa, ktorý si často ani neuvedomujeme.
Odborníci tento druh energetického výdaja označujú skratkou NEAT, ktorá pochádza z anglického výrazu Non-Exercise Activity Thermogenesis.
Ide o energiu, ktorú telo spotrebuje pri bežných činnostiach mimo plánovaného športového tréningu. Patrí sem napríklad chôdza do práce, nosenie nákupov, pohyb počas telefonovania či drobné pohyby pri každodenných aktivitách.
Aj niekoľko tisíc krokov navyše denne môže v priebehu týždňa predstavovať významný energetický výdaj. V niektorých prípadoch môže byť ich celkový prínos vyšší než výdaj počas jedného intenzívneho tréningu.
Zaujímavé je, že dvaja ľudia s rovnakým tréningovým plánom môžu mať výrazne odlišnú dennú spotrebu energie práve kvôli rozdielom v bežnom pohybe.
Rozdiel môže dosahovať stovky kalórií denne a pri výrazne odlišnej úrovni aktivity môže byť ešte vyšší. V priebehu týždňov sa tieto rozdiely postupne sčítavajú.
Pravidelná chôdza má navyše aj ďalšie výhody. Jemný pohyb podporuje krvný obeh, prospieva pohyblivosti kĺbov a môže zmierniť pocit stuhnutosti po dlhom sedení.
Pri sedavom zamestnaní preto môže pomôcť aj krátka päť- až desaťminútová prechádzka počas pracovného dňa. Ďalšou možnosťou je prejsť sa počas telefonovania, zaparkovať ďalej od cieľa alebo si dopriať krátku prechádzku po práci.
Počet krokov možno postupne prispôsobovať fyzickej kondícii, zdravotnému stavu a dennému režimu. Namiesto sústredenia sa iba na náročné tréningy tak môže byť užitočné venovať pozornosť aj celkovému množstvu pohybu.
Kombinácia pravidelného cvičenia a každodennej chôdze môže predstavovať udržateľný spôsob, ako podporiť zdravie, kondíciu aj reguláciu telesnej hmotnosti.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
