Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2447 – Saturnove prstence môžu raz zmiznúť a Gagarin mal nečakanú výhodu

Každý deň sa okolo nás odohrávajú fascinujúce veci, o ktorých väčšina ľudí ani netuší. Niekedy ide o zvláštnosti z jazykov, inokedy o tajomstvá vesmíru či objavy, ktoré úplne zmenili náš pohľad na minulosť. V dnešnej časti sa pozrieme na najdlhšie nemecké slovo, fascinujúce Saturnove prstence, cestu Jurija Gagarina do vesmíru, objavenie neandertálcov a tiež na zaujímavú súvislosť medzi polohou pri spánku a obsahom našich snov.

Fakt č. 1: Nemecké slovo 

Nemčina je známa tým, že dokáže spájať viacero slov do jedného dlhého výrazu. Práve preto vzniklo aj slovo, ktoré má neuveriteľných 79 písmen: Donaudampfschiffahrtselektrizitätenhauptbetriebswerkbauunterbeamtengesellschaft. V preklade označuje združenie podriadených úradníkov hlavného úradu pre správu elektrických zariadení dunajskej parnej lodnej dopravy.

Treba však dodať, že nejde o slovo, ktoré by Nemci používali v bežnej komunikácii. Vzniklo skôr ako jazyková kuriozita a pokus vytvoriť čo najdlhší výraz. Napriek tomu krásne ukazuje jednu zo špecifických vlastností nemčiny – schopnosť vytvárať nové slová spájaním viacerých pojmov do jedného celku. Aj preto patria niektoré nemecké výrazy medzi najdlhšie slová na svete.

Fakt č. 2: Saturnove prstence 

Keď sa povie Saturn, väčšina ľudí si okamžite predstaví jeho majestátne prstence. Práve tie robia zo šiestej planéty slnečnej sústavy jeden z najfotogenickejších objektov vo vesmíre. Mnohí si však neuvedomujú, že tieto prstence nie sú pevné útvary. Tvoria ich miliardy kúskov ľadu, prachu a hornín rôznych veľkostí – od drobných zrniek až po objekty veľké ako celé hory.

Vedci sa domnievajú, že prstence sú v porovnaní s vekom Saturnu pomerne mladé. Mohli vzniknúť pred niekoľkými stovkami miliónov rokov, čo je len zlomok z približne 4,5 miliardy rokov existencie planéty. Zaujímavé je aj to, že Saturnova gravitácia ich neustále priťahuje smerom k planéte. Tento proces je veľmi pomalý, no niektoré odhady naznačujú, že o približne 300 miliónov rokov by mohli prstence úplne zmiznúť.

Fakt č. 3: Jurij Gagarin

Jurij Gagarin sa narodil v roku 1934 v malej sovietskej dedine Klušino. Počas druhej svetovej vojny jeho rodina zažila nemeckú okupáciu, no napriek náročným podmienkam sa mladý Gagarin venoval štúdiu matematiky a fyziky. Neskôr nastúpil do leteckého klubu, kde objavil svoju vášeň pre lietanie.

Keď Sovietsky zväz hľadal kandidátov na prvý vesmírny program, Gagarin patril medzi dvadsiatku vybraných pilotov. Okrem výborných výsledkov mu pomohla aj jeho telesná výška. Meral približne 157 centimetrov, čo bolo ideálne pre malú kabínu kozmickej lode Vostok. Lekári a psychológovia na ňom oceňovali vysokú inteligenciu, pozornosť k detailom, rýchle reakcie a schopnosť zvládať extrémny stres. Práve tieto vlastnosti z neho urobili ideálneho kandidáta na historický let, ktorý sa uskutočnil 12. apríla 1961.

Fakt č. 4: Neandertálci

Neandertálci obývali Európu a časť Ázie približne pred 400 000 rokmi. Napriek tomu sa o ich existencii moderná veda dozvedela až pomerne nedávno. K prelomovému objavu došlo v roku 1856, keď boli v nemeckom údolí Neander nájdené kostrové pozostatky neznámeho človeka.

Práve podľa miesta nálezu dostal tento druh svoje meno. Zaujímavosťou je, že niektoré neandertálske kosti boli objavené už desaťročia predtým, no vedci ich nedokázali správne identifikovať. Dnes vieme, že neandertálci neboli primitívni divosi, ako sa kedysi predpokladalo. Používali nástroje, starali sa o zranených členov skupiny a pravdepodobne vytvárali aj jednoduché formy umenia.

Fakt č. 5: Spánok

Spánok je jednou z najzáhadnejších činností ľudského tela a vedci sa stále snažia pochopiť všetky procesy, ktoré počas neho prebiehajú. Jedna zo zaujímavých štúdií sa zamerala na súvislosť medzi polohou pri spánku a obsahom snov.

Výsledky naznačili, že ľudia spiaci prevažne na ľavom boku uvádzali častejšie nočné mory a intenzívnejšie negatívne emócie. Naopak, osoby spiace na pravom boku opisovali viac príjemných pocitov, ako sú bezpečie, pokoj či úľava. Odborníci predpokladajú, že poloha tela môže ovplyvňovať dýchanie, činnosť srdca a aktivitu mozgu počas REM fázy spánku, ktorá je najviac spojená so snívaním. Hoci ide o oblasť, ktorá si vyžaduje ďalší výskum, výsledky sú mimoriadne zaujímavé a naznačujú, že aj zmena polohy pri spánku môže ovplyvniť kvalitu našich snov.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5