Dnes je použitie parfumu bežnou súčasťou dňa každého človeka, či už je to žena alebo muž. V minulosti to bol však veľmi vzácny tovar, ktorý si nemohol dovoliť každý, a tak boli jeho vlastníci považovaní za smotánku. Staroveký Egypťania dokonca spájali parfumy s bohmi, typicky s bohom slnka.
Cesta tvorby parfumov tak ako ich poznáme a používame aj dnes však nebola jednoduchá. V skutočnosti veľké množstvo parfumov obsahovalo zložky zo zvierat, ktoré by vám sami o sebe prišli nechutné.
Parfumy však neboli len na zakrytie zápachu, či zatraktívnenie, ale niektorí lekári dokonca verili, že môžu byť skvelou prevenciou pred niektorými ochoreniami. Je toho ale ešte oveľa viac a to sa môžete dočítať v tomto článku.
Dlhé roky sú obľúbenou zložkou parfumov produkty zvierat
Parfumy od stredoveku až po súčasnú dobu častokrát obsahovali zložky pochádzajúce zo zvierat, vrátane rôznych olejov extrahovaných zo žliaz kabara pižmového a cibetiek. Ambra bola tiež bežnou parfumovou zložkou, tá však pochádza z črevného traktu veľrýb.
Všetko to boli veľmi vzácne látky, ktoré sa používali v luxusných parfumoch, o ktorých sa často predpokladalo, že majú liečivé vlastnosti. Taktiež sa verilo, že by takéto parfumy mohli aj osviežovať dych.
Lekári verili, že ich parfumy môžu ochrániť pred morom
Mor bolo veľmi závažné a rýchlo sa šíriace ochorenie, ktoré postihlo Európu v 14. storočí, pričom postihnutých bolo asi 60 % populácie. V tom čase Európania verili, že sa choroba prenáša „zamoreným vzduchom”. Práve preto začali v rámci terapie a prevencie striekach do vzduchu parfum.
Taktiež sa nosilo špeciálne oblečenie – maska s dlhým a zahnutým nosom, ktorá obsahovala sušené kvety, korenie, bylinky a ocot.
Katarína Medicejská spopularizovala parfumy
Francúzska kráľovná s talianskymi koreňmi. Keď mala len 14 rokov, jej rodina ju prisľúbila za ženu Henrichovi II . Na spečatenie vytvorili dominikánski mnísi pre Katarínu parfum a nazvali ho „ Acqua della Regina “ alebo Voda kráľovnej. Keď sa Katarína presťahovala do Francúzska, priniesla so sebou dokonca aj svojho výrobcu parfumov.
Okrem typického používania parfumov sa povráva, že im našla ďalšie využitie – posielala svojim protivníkom otrávené rukavice (napustené parfumom s jedom).
Rimania si radi parfumovali chodidlá
Najstaršia známa výrobňa parfumov bola nájdená na Cypre a pravdepodobne vyrábala vône pre rímske chrámy. Predpokladá sa, že bola spojená s Afroditou, bohyňou lásky.
Počas rozkvetu Rímskej ríše výrobcovia parfumov ročne použili takmer 3 000 ton kadidla. Parfumy pridávali do verejných kúpeľov a dokonca si nimi Rimania natierali aj chodidlá.
Gréci a Rimania sa spoliehali na vonný olivový olej ako parfum
V starovekom svete sa do väčšiny parfumov pridávali vonné oleje. Pre Grékov a Rimanov bol najbežnejší olivový olej. Po lisovaní olív pridali výrobcovia rastliny a dreviny podľa dobre zachovaných receptúr starého Ríma. Podľa Plíniusa staršieho však boli tieto parfumu úplne nevhodné, nakoľko z nich vôňa veľmi rýchlo vyprchala (kvôli olejovej zložke).
Napoleon si každý mesiac objednal 50 fľašiek parfumu
Áno, je to naozaj tak! Každý mesiac si objednal 50 fľašiek kolínskej vody.
Najradšej mal vôňu rozmarínu, ktorá mu pripomínala Korziku, jeho rodisko. Vždy po kúpaní si naparfumoval krk i ramená. Veľké množstvo tohto vzácneho daru putovalo aj jeho manželke, ktorej kupoval parfumy s vôňou jasmínu – aj keď podľa zdrojom je zrejmé, že na svojej manželke mal radšej jej prirodzenú vôňu.
