Zdanlivo nevinná činnosť mení polohu severného pólu. Ako je to možné?
Zem je dynamické a neustále sa meniace teleso, ktorého rovnováha závisí od množstva faktorov – od pohybov v jej vnútri až po zásahy na jej povrchu. Kým o vplyve klimatických zmien či ťažby podzemnej vody sa hovorí čoraz častejšie, existuje ešte jeden, menej známy, ale o to prekvapivejší fenomén, ktorý môže ovplyvňovať chod celej planéty.
O aký jav ide? A aké dôsledky môže mať? Odpoveď na tieto otázky nájdete v dnešnom článku.
Prekvapivé zistenie vedcov
Vedci zistili, že priehrady zadržiavajú toľko vody, že dochádza k výraznému presunu hmoty po celej planéte. Tento presun mení polohu zemského povrchu voči plastickej vrstve pod ním – zemskému plášťu. Zatiaľ čo zemská kôra tvorí pevnú „škrupinu“, ktorá sa môže pohybovať, plášť je viskózny a umožňuje takýto posun. Keď sa zadržiava voda za priehradami, mení sa rozloženie hmotnosti a spolu s ním aj miesto, kde sa nachádzajú zemské póly.
„Akýkoľvek pohyb hmoty vo vnútri Zeme alebo na jej povrchu mení orientáciu rotačnej osi voči kôre,“ píšu autori štúdie, ktorá bola zverejnená 23. mája v časopise Geophysical Research Letters.
Nestalo sa to prvýkrát
Už predchádzajúce výskumy ukázali, že ľudské zásahy do obehov vody môžu spôsobiť posun pólov. Štúdia z marca 2025 preukázala, že masívne topenie ľadovcov spôsobené klimatickými zmenami môže do konca tohto storočia posunúť póly o 27 metrov. Iný výskum z roku 2023 zas preukázal, že nadmerné čerpanie podzemnej vody medzi rokmi 1993 a 2010 spôsobilo pohyb pólov o 80 centimetrov.
Najnovší výskum
Najnovšia štúdia sa zamerala na vplyv 6 862 priehrad postavených po celom svete medzi rokmi 1835 a 2011. Vedci využili už existujúcu databázu, ktorá predtým ukázala, že objem vody zadržaný týmito priehradami – ktorý by dvakrát zaplnil Grand Canyon – spôsobil pokles globálnej hladiny morí o 23 milimetrov. Výsledky ukázali, že zadržiavanie vody v priehradách posunulo póly Zeme o 1,1 metra.
„Keď zadržiavame vodu za priehradami, nielenže ju odstraňujeme z oceánov, čím klesá morská hladina, ale zároveň ju presúvame na iné miesta, čo mení rozloženie hmoty po celej planéte,“ uviedla vedúca autorka štúdie Natasha Valencic, doktorandka geológie a geofyziky na Harvardskej univerzite.
Póly sa presúvajú
Výskum ukázal dve hlavné fázy pohybu pólov. Prvá fáza, medzi rokmi 1835 až 1954, zodpovedá rozsiahlej výstavbe priehrad v Severnej Amerike a Európe. V tomto období sa severný pól posunul o 20 cm smerom k 103. východnému poludníku – čiara, ktorá prechádza Ruskom, Mongolskom a Čínou.
Druhá fáza, medzi rokmi 1954 až 2011, odráža výstavbu priehrad vo východnej Afrike a Ázii. Tieto priehrady pridali hmotu na opačnú stranu planéty, čo spôsobilo ďalší posun severného pólu o 57 cm smerom k 117. západnému poludníku, ktorý prechádza západnou Severnou Amerikou a Tichým oceánom.
Pohyb pólov nie je priamy – vedie po kľukatej, „rozvláčnej“ línii, čo vysvetľuje, prečo jednotlivé posuny nesúhlasia presne so súčtom celkového presunu o 1,1 metra.
Čo to pre nás znamená?
Nepadneme do novej doby ľadovej, len preto, že sa pól posunul o meter. Avšak dopady na hladiny oceánov sú už citeľné. Vedci varujú, že ignorovanie vplyvu priehrad v modeloch predpovedajúcich zmenu hladiny morí môže viesť k nepresnostiam. Počas 20. storočia stúpla hladina svetových oceánov o 12 až 17 cm. Približne štvrtina tohto objemu vody je dnes zadržiavaná v priehradách. Aj to je aspekt, ktorý musíme brať do úvahy, pretože tieto zmeny môžu byť významné.
Táto štúdia tak opäť ukazuje, ako hlboko ľudská činnosť – aj keď spočiatku zameraná na zadržiavanie vody alebo výrobu energie – dokáže ovplyvniť fungovanie celej planéty.
