Zo Španielska do Ugandy: Ako jedna žena zmenila životy 32 detí

136

María Galán je 26-ročná žena, ktorá sa síce narodila v Španielsku, no dnes žije v Ugande. A prečo? Aby mohla meniť životy ľudí, ktoré to potrebujú. Doposiaľ sa jej podarilo zlepšiť životy 32 detí a pravidelne dokazuje, že láska nepozná hraníc.

María už dlhšiu dobu túžila pomáhať tým najzraniteľnejším – deťom. Vyštudovala univerzitu a získala diplom z ekonómie a medzinárodného práva, no stále nedokázala dostať z mysle to, čo jej vštepila jej matka. Práve ona ju totiž viedla k filozofii, že je mimoriadne dôležité pomáhať ľuďom v núdzi. Tak sa po škole María rozhodla odísť do Ugandy a stala sa dobrovoľníčkou v tamojšom sirotinci.

Keď však v roku 2020 prišla do Afriky, dozvedela sa o plánoch sirotinec zavrieť. Odmietala sa vzdať, čo vyústilo do odvážneho a veľkého kroku. Sama Španielka si totiž adoptovala 32 detí a ušetrila ich tak ďalšieho trápenia. Celá táto náročná situácia vyústila do vzniku nadácie Babies Uganda Foundation. Našla dobrovoľníčku Maribel, s ktorou vytvorila opusteným deťom bezpečné útočisko.

Nadácia funguje už dekádu a dodnes funguje v meste Kikaya v Ugande. Ide o oblasť, kde nie sú v mnohých prípadoch uspokojené ani základné ľudské potreby. K dnešnému dňu majú dva sirotince, školu s takmer 600 deťmi, školu pre nevidiacich, ambulanciu základnej starostlivosti, zubnú ambulanciu a centrum odborného vzdelávania.

Maríi už dávno nejde len o uspokojenie základných potrieb detí. Stará sa o ich komplexný rozvoj a snaží sa im poskytnúť dostatočné zručnosti a sebadôveru, aby sa neskôr dokázali začleniť do spoločnosti.

Za jeden z najdôležitejších aspektov organizácie považuje školu pre nevidiace deti. Zdravotné postihnutie je v Ugande tabu, ide o akúsi stigmu, ktorá v rodinách vyvoláva pocit hanby a takéto deti často ukrývajú pred svetom. María sa však rozhodla tomuto problému čeliť a stala sa tak zdrojom nádeje pre rodiny so znevýhodnenými deťmi.

Hoci sa jej dnes darí, príchod do Ugandy mala mimoriadne náročný. Pre kultúrne rozdiely a hlboko zakorenený sexizmus čelila silnému odporu a predsudkom. Okrem toho si musela poradiť aj s financovaní projektu, čo sa jej podarilo najmú vďaka sponzorom a predajom jej nedávno vydanej knihy. Ide o osudy ugandských detí zaznamenaných v ucelenom diele, ktoré ponúka čitateľom pohľad do (pre nich) neznámeho sveta.

Dôležitú úlohu však pri jej iniciatívach zohrávajú aj dobrovoľníci, ktorí svojimi zručnosťami a časom prispievajú k zlepšeniu komunity. Ide o nepochybne náročný proces, no z Maríe napriek tomu vyžaruje nesmierne šťastie. Dlho nevedela nájsť zmysel života, no po príchode do Ugandy sa konečne cíti byť užitočná. Venujme preto aj my pozornosť súcitu a sile komunity, pretože práve tieto dva aspekty vedia zlepšiť svet.

Zdroj

Ivana Božiková
Zdravím, volám sa Ivana a študujem filológiu v Banskej Bystrici. Rada čítam, píšem, zisťujem a vymýšľam, cestujem, spoznávam, smejem sa a nepohrdnem ani dobrým jedlom. Teší ma!
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre