Nie je žiadnym tajomstvom, že ženy dokážu rovnako veľa ako muži – najmä v oblastiach, ako je veda, umenie, politika a akademická činnosť. A bohužiaľ nie je ani tajomstvom, že ženy neboli po stáročia vnímané v tomto rovnako schopnom svetle. Muži dominovali vo všetkých týchto oblastiach zdanlivo odjakživa. Hoci mnohí muži urobili pôsobivé veci pre rozvoj civilizácie a zlepšenie spoločnosti, rovnako často boli ženy kľúčovým spôsobom nápomocné v zákulisí. Napriek tomu sa im nedostalo verejného obdivu ani uznania. Na tieto ženy sa v čase, keď sa presadili, úplne zabudlo alebo boli ignorované! Poďme teda napraviť tieto chyby týmto pohľadom na ich neuveriteľné úspechy. Tu sú príbehy niekoľkých príslušníčok nežnejšieho pohlavia, ktoré pracovali v tesnej blízkosti chlapov a vytvorili veci, ktoré úplne zmenili svet napriek tomu, že sa im za ich prácu dostalo len malého alebo žiadneho uznania.
Dorothy Vaughanová
Možno ste jej meno nikdy nepočuli, ale Dorothy Vaughanová je jedným z ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj NASA počas druhej svetovej vojny a po nej, ako aj o vesmírne preteky v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Dorothy – černoška – sa narodila v roku 1910 v Kansas City v štáte Missouri a už od útleho veku bola mimoriadne inteligentná. Ako tínedžerka získala plné štipendium na štúdium na Wilberforce University. Potom v 30. rokoch 20. storočia pracovala ako učiteľka matematiky a snažila sa odovzdávať svoje vedomosti mladým ľuďom. Keď vypukla druhá svetová vojna, americká vláda a obchodný svet hľadali schopné ženy, ktoré by nahradili mužov odvedených do vojny. Vtedy sa Vaughanovej kariéra a život zmenili.
V roku 1943 sa pripojila k množstvu ďalších černošských matematičiek vo výpočtovej jednotke West Area Computing Unit. Táto jednotka bola súčasťou predchodcu NASA, vtedy známeho ako Národný poradný výbor pre letectvo (NACA). Tam starostlivo pracovala na výpočtoch zložitých matematických rovníc súvisiacich s potrebami obranného priemyslu aj s cieľmi Spojených štátov v oblasti vesmírnych letov. Nakoniec, keď sa NASA po vojne vyčlenila do vlastnej organizácie a začali sa preteky vo vesmíre, stala sa prvou čiernou manažérkou tejto organizácie. A navyše ženou, a to v čase, keď vo vede dominovali muži! Už len vďaka manažérskej funkcii sa stala prvou černoškou a prvou ženou, ktorá bola v NASA povýšená. Bola aj technicky kompetentná, keďže bola jednou z prvých odborníčok na jazyk FORTRAN, ktorý bol predchodcom elektronického počítačového programovania.
Ada Lovelace
Ada Lovelace sa narodila v roku 1815 v oblasti Londýna a je považovaná za úplne prvú počítačovú programátorku na svete pre svoju priekopnícku a jedinečnú prácu na analytickom stroji Charlesa Babbagea. V priebehu 19. storočia Babbage prišiel s nápadom vytvoriť počítač, ktorý by dokázal vykonávať výpočty a analýzy na základe vstupov. V mnohých ohľadoch to bol veľmi (veľmi, veľmi) skorý predchodca moderného počítača. No Lovelace analyzovala zložitosti tejto technológie a vytvorila program pre tento počítač. Tým sa stala vôbec prvým počítačovým programátorom na svete.
Všetko to vzniklo v roku 1843, keď sa Lovelace dostala k článku o analytickom motore, ktorý vo francúzštine napísal taliansky matematik. Článok preložila a potom k nemu pridala dlhý rad vlastných poznámok, ktorými ho vylepšila, odpovedala na jeho otázky a vysvetlila, ako by mohol analytický motor fungovať pri rôznych vstupoch a záťažových faktoroch. Babbageovi sa to páčilo a práca sa dokonale zhodovala s tým, čo robil. To, že Lovelace dokázala správne predpovedať, ako analytický motor funguje a ako by sa mohol používať, bol priekopnícky moment v spájaní bodov medzi ľudskými programátormi a strojmi, ktoré uvádzali do prevádzky. Nanešťastie pre Lovelacea a všetkých ostatných Babbage nikdy úplne nedokončil analytický motor a ani ho neuviedol na trh. Na Adu sa však napriek Babbageovmu neúspechu stále spomína. Veľmi skorý počítačový programovací jazyk Ada bol pomenovaný po nej. V Spojenom kráľovstve sa druhý októbrový utorok stal Dňom Ady Lovelaceovej – každoročným sviatkom, ktorý je poctou ženám za ich prínos v oblasti vedy, techniky, matematiky a inžinierstva.
Mary Anning
Mary Anning sa narodila v roku 1799 a bola jednou z najvýznamnejších zberateliek skamenelín a paleontologičiek 19. storočia. A to všetko robila bez nároku na plat a úplne bez uznania až dlho po svojej smrti! Anningová počas svojho života pracovala pozdĺž útesov Lamanšského prielivu v grófstve Dorset v juhozápadnom Anglicku, kde neďaleko dediny Lyme Regis našla ohromujúci rad jurských morských skamenelín. Každú zimu, keď zosuvy pôdy odkrývali nové skameneliny pozdĺž oceánskych útesov, starostlivo chodievala von a starostlivo zbierala kosti skôr, ako ich odplaví oceán. Každú nájdenú skamenelinu zasa starostlivo katalogizovala a snažila sa ju identifikovať. Jej objavy boli skutočne ohromujúce. Ako 12-ročná našla prvú správne identifikovanú kostru ichtyosaura. Neskôr našla prvé dve takmer kompletné kostry plesiosaurov a prvú kostru pterosaura objavenú mimo Nemecka. Našla aj nespočetné množstvo skamenelín rýb z obdobia jury.
Jej objavy neskôr umožnili vedcom určiť, že koprolity – vtedy známe ako bezoárové kamene – sú v skutočnosti skamenelé kúsky výkalov dávnych zvierat. Okrem toho ako prvá zistila, že staroveké fosílie belemnitov obsahujú atramentové vrecúška, podobne ako moderné hlavonožce. Nanešťastie pre Anningovú, počas svojho života nemohla vstúpiť do londýnskej geologickej spoločnosti, pretože bola žena. A väčšinu svojho života zápasila aj s finančnými problémami. Často sa jej za jej prínos vedeckej komunite nedostávalo plného uznania – alebo vôbec žiadneho uznania – ešte za jej života. Aj keď sa začiatkom 40. rokov 19. storočia začala dostávať do povedomia niektorých členov geologickej a paleontologickej komunity, až do svojej smrti v roku 1847 tam bola stále veľkým outsiderom. Až po jej smrti – a vlastne až v posledných desaťročiach – sa vedecký svet konečne odhodlal oceniť veci, ktoré objavila, a poznatky, ktoré odovzdala.
Shirley Chisholmová
Shirley Chisholmová, ktorá sa narodila v Brooklyne v roku 1924 rodičom prisťahovalcom, ktorí prišli do Spojených štátov z Barbadosu, sa opakovane zapísala do histórie vo svete politiky a vládnutia. Po absolvovaní Brooklyn College a neskôr Teachers College na newyorskej Kolumbijskej univerzite pracovala na začiatku svojho dospelého života v oblasti vzdelávania. Potom bola v roku 1968 zvolená do Kongresu v 12. kongresovom obvode v New Yorku. To jej prinieslo významný historický moment, keďže sa stala prvou černoškou zvolenou do Kongresu Spojených štátov. Počas svojho pôsobenia v Kongrese pracovala na rozšírení vtedy používaného programu potravinových známok. Podieľala sa aj na vytvorení špeciálneho doplnkového programu výživy pre ženy, dojčatá a deti, ktorý sa odvtedy stal známym ako WIC.
V roku 1971 bola jednou zo zakladajúcich členov vplyvnej černošskej skupiny Kongresu. A potom, v roku 1972, sa jej to podarilo vo veľkom. Keď sa demokrati zišli, aby zistili, kto by mal byť ich prezidentským kandidátom v tomto kole volieb, Shirley sa vrhla do ringu ako kandidátka. Hoci nevyhrala primárky svojej strany, jej kandidatúra upevnila Chisholmovú ako prvú černošskú kandidátku, ktorá sa kedy uchádzala o nomináciu veľkej strany na prezidenta Spojených štátov. Navyše bola vôbec prvou ženou, ktorá sa uchádzala o prezidentskú nomináciu Demokratickej strany. Shirley pokračovala v práci v Kongrese až do roku 1983, keď sa vzdala svojej úlohy pracovať v prospech amerického ľudu. Zomrela v roku 2005 po dlhom živote strávenom v štátnej službe a v politickej sfére. V roku 2015 jej potom bola posmrtne udelená Prezidentská medaila slobody za jej pôsobivý prínos Spojeným štátom a za jej priekopnícky život a kariéru v Kongrese.
Elizabeth Blackwellová
Elizabeth Blackwellová sa preslávila v polovici 19. storočia tým, že sa stala vôbec prvou ženou, ktorá získala lekársky titul a vykonávala lekársku prax v Spojených štátoch. Narodila sa v Anglicku v roku 1821 a so svojou abolicionistickou rodinou sa prvýkrát presťahovala do Ameriky, keď mala Elizabeth len 11 rokov. Niekoľko rokov nato jej zomrel otec. Blackwellová sa chcela sama uživiť, a tak sa po skončení školy nakoniec začala venovať učiteľstvu. Začiatkom 40. rokov 19. storočia, keď bola Elizabeth ešte len mladá dospelá, jej priateľka pomaly umierala na strašnú chorobu. Zomierajúca žena urobila neúmyselnú poznámku, ktorá zmenila chod dejín. Blackwellová si to vzala k srdcu – keby jej lekárom bola žena, mala pocit, že by sa jej dostalo lepšej a empatickejšej starostlivosti.
Po smrti svojej drahej priateľky sa rozhodla nájsť spôsob, ako sa stať lekárkou a vykonávať lekársku prax, aby mohla pomáhať iným ženám v čase utrpenia. V roku 1845 napokon presvedčila dvoch priateľov lekárov, aby jej umožnili študovať medicínu pod ich vedením. Potom sa v roku 1847 prihlásila na lekárske fakulty v New Yorku a vo Filadelfii. Nakoniec ju ešte v tom istom roku prijali na Geneva Medical College v štáte New York. Profesorský zbor hlasoval o tom, či má byť prijatá na čisto mužskú školu, a prekvapivo všetci hlasovali „áno“. Blackwellová tam strávila nasledujúce dva roky štúdiom. V roku 1849 Blackwellová promovala na Geneva Medical College a oficiálne sa stala prvou ženou, ktorá získala titul doktora medicíny na americkej lekárskej fakulte. Vydala sa na lekársku dráhu a cestou zmenila a zlepšila životy nespočetného množstva pacientov. V roku 1857 sa zaslúžila o založenie newyorskej nemocnice pre ženy a deti.
