Ženy, vojnové hrdinky, ktoré si zaslúžia uznanie!

3533

Povedomie ľudí je plné slávnych mužov, hrdinov, aj tých vojnových, no na ženy sa ako obyčajne zabúda. Ešte stále nie je spoločnosť uspôsobená k rovnoprávnemu vnímaniu žien, preto nie je na škodu vyzdvihnúť aj ženy, ktoré si za svoje skutky zaslúžia uznanie. Konkrétne sme sa chceli zamerať na vojnové hrdinky, keďže tie sú ešte opomínanejšie ako napríklad vedkyne.

Ženy vo vojne ani zďaleka neboli tými, ktoré by sedeli doma a v modlitbe čakali svojich otcov, manželov alebo synov. Mnohé z nich slúžili v prvej línii, šoférovali kovboj, sedeli v kokpite a pilotovali alebo ošetrovali vážne zranených vojakov.

Vo vojne sa vyznamenalo veľké množstvo žien, vrhnime na ne trochu svetla.

Nancy Wakeová

Zdroj: wikimedia common

Nancy Wake sa narodila na Novom Zélande, vyrastala v Austrálii, neskôr sa ocitla aj v New Yorku a v Londýne, kde pracovala ako žurnalistka. Keď vypukla druhá svetová vojna nachádzala sa vo francúzskom meste Marseille. Takmer okamžite sa pridala k odboju, kde mala za úlohu ukrývať a pašovať mužov z Francúzska. Zároveň falšovala dokumenty.

Bohužiaľ, prišlo k tomu, že ju Nemci zajali a vypočúvali (čo sa nezaobišlo bez násilia), ale ona sa nenechala zlomiť. Akonáhle ju prepustili, ušla do Británie, kde sa stala výsadkárkou. Do Francúzska sa vrátila ako špiónka. Vyhodila do vzduchu budovu a dokonca holými rukami zabila príslušníka SS.

Jej muž bol rovnako zajatý, mučený a nakoniec zabitý, len preto, že mal Nancy za manželku. Po vojne napísala svoj životopis. Dožila sa krásnych 98 rokov.

Zoja Kosmodemjanskaja

Zdroj: wikimedia common

Vo veku 18 rokov sa Zoja Kosmodemjanskaja dobrovoľne prihlásila Červenej armáde ako sabotérka a účastníčka prieskumnej skupiny (chcela sa podieľať na bojoch na západnom fronte). Jej jednotka rozložila neďaleko Moskvy pozemné míny s cieľom odrezať nemecké zásobovacie línie. Na príkaz podpálila stajňu a niekoľko verejných budov v meste Petriščevo. Bola zajatá miestnymi obyvateľmi, kde ju Nemci ako všetkých vojnových zajatcov mučili, v mraze ju prinútili vyzliecť sa a pochodovať v snehu, načo ju bili a bičovali.

Ona ale neprezradila žiadne informácie. Potom ju čakal trest smrti obesením priamo v centre mesta. Na krku jej visel nápis „podpaľač“. Jej telo zostalo na danom mieste visieť mesiac, kde slúžilo k znesväteniu hosťujúcim vojakom.

Lýdia Litvjaková

Zdroj: wikimedia common

Sovietske letectvo nemalo žiadny problém so ženskými jednotkami. Lýdia bola považovaná za ostrieľanú pilotku, nakoľko bola členkou leteckého klubu už od svojich 14 rokov. Figurovala ako skúsená a zdatná pilotka, čo sa potvrdilo, keď na svojej tretej bojovej misii zostrelila Messerschmitt Me-109G a bombardér Junkers Ju-88, ktoré ohrozovali jej veliteľa. Bola prvou ženou vo vojenskej histórii, ktorá kedy dosiahla víťazstvo v boji vo vzduchu.

Medzi svojimi bola známa ako Biela ruža zo Stalingradu. Jej úspechy pokračovali a nepriatelia nemohli ani len uveriť, že ich mohla zostreliť žena a to bol jej triumf. Šťastie sa jej však raz obrátilo chrbtom – zmizla z povrchu zemského. Naposledy bola videná ako ju prenasledovalo osem 109-iek. Jej telo sa nikdy nenašlo.

Ruby Bradleyová

Zdroj: wikimedia common

Zabudnúť nesmieme ani na túto jedinečnú ženu, ktorá zachránila život mnohým vojakom. Slúžila ako vojenská sestra v nemocnici na Filipínach. Často sa však musela ukrývať spolu s lekárom a ďalšou sestrou, pretože Japonské vojská nemali zľutovanie. Miestni obyvatelia ich však udali, a tak sa dostali do zajateckého tábora. Tri roky tam strávila liečením vojakov, pričom vykonávala aj operácie a odrodila obrovské množstvo žien. Podieľala sa na pašovaní zásob jedla pre zranených, pričom sama pri oslobodení vážila sotva 40 kilogramov!

Po skončení druhej svetovej vojny slúžila ako hlavná zdravotná sestra 8. armády na frontoch kórejskej vojny v roku 1950. Podarilo sa jej pod ťažkou paľbou evakuovať všetkých zranených vojakov, ktorých mala v opatere. Sama skočila na palubu lietadla až ako posledná. Na prácu v zdravotníctve nikdy nezanevrela a ďalších 17 rokov pracovala ako zdravotná sestra vo Virgínii.

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre