Život na výskumnej základni na Antarktíde – ani zďaleka nie je ružový!
Od kedy vedci objavili v 19.storočí Antarktídu, odvtedy je pre nich jedným z najfascinujúcejších miest, ktoré chcú preskúmať za každú cenu. Odradiť ich nemôžu ani extrémne podmienky v podobe nízkych teplôt, úplne iného svetelného režimu, či izolácii od zvyšku ľudstva. Vždy sa nájdu dobrovoľníci, ktorí sa na Antarktídu pýtali, aby boli súčinní pri hľadaní odpovedí.
Pýtate sa, čo títo vedci skúmajú? Zameriavajú sa na počasie, prírodu a tiež geológiu. Nepochybne ide o pekné poslanie, ktoré má však viacero úskalí. Poďme si ich predstaviť bližšie. Toto sú nepochybne tie najzávažnejšie dôvody, ktoré by odradili bežného človeka od dlhšieho pobytu na Antarktíde.
Väčšinu roka sú odrezaní od sveta
Zima na Antarktíde trvá neuveriteľne dlhé obdobie – od februára do októbra – to je obdobie, počas ktorého sú výskumné zariadenia nedostupné pre vonkajší svet. Lietadlá nie sú schopné kvôli nízkym teplotám preletieť nad kontinentom. Teploty dosahujú hodnoty nižšie ako je teplota mrznutia benzínu. Výskumníci sú teda deväť mesiacov odkázaní len sami na seba.
Ľudia to však neberú tragicky a zabávajú sa – niekedy práve teplotným šokom – striedaním sauny a teplôt vonku, iným postačia knihy a filmy.
Nepretržitá tma alebo neustále svetlo narušia biologické hodiny posádky
Svetlo, či už sa jedná o najdlhšie dni alebo svetlo elektroniky, kvalitne naruší cirkadiánne rytmy ľudí, ktorí tu žijú. Ročné obdobia na Antarktíde totiž vyzerajú úplne inak ako vo svete. Strieda sa tu iba leto, ktoré trvá krátko – od októbra do februára a zvyšok roku je zima.
Počas leta bývajú dni teplejšie a dlhšie (prakticky je tu tma len minimálnu dobu). V zime je to zase presne naopak. Neustála tma pôsobí na organizmus tak, že sa cíti neustále unavený a bez energie.
Ste neustále obklopení ľuďmi
Po celom území Antarktídy sa nachádza 70 výskumných zariadení, pričom sú prevádzkované 30-timi rôznymi krajinami. Čo majú však všetky spoločné? Ani jeden ich obyvateľ nie je sám. Pokiaľ nie je človek práve na toalete alebo nevyužíva priestory sprchy, nachádza sa v spoločnom priestore s ostatnými výskumníkmi. Je to kvôli malým priestorom, ale to nie je jediný dôvod. Dôležitým dôvodom je aj fakt, aby nikto nebol sám v prípade, že sa udeje niečo katastrofické, mohlo by to totiž mať fatálne následky. Ak sa však necítite v spoločnosti ľudí komfortne, toto rozhodne nebude práca pre vás.
Problémom je aj statická elektrina
Napriek tomu, že sa na Antarktíde nachádzajú hrubé vrstvy ľadu, technicky vzaté, môžeme povedať, že sa jedná o púšť. Chladné a suché podnebie poskytuje ideálne podmienky pre statickú elektrinu, najmä v kombinácii s veterným počasím. Táto statická elektrina nie len že ničí vlasy výskumníkov, ale v podobe náhodných šokov negatívne vplýva na celý ich organizmus. Statická elektrina, ktorá je dostatočne silná, dokonca môže zničiť nechránené elektronické zariadenia a potenciálne vykoľajiť výskumné projekty.
