Žralok dokáže zachytiť zvuk zo vzdialenosti 74 metrov. Nový výskum odhalil ďalšiu schopnosť predátora
Žralok nemusí mať zdroj hluku na dohľad, aby o ňom vedel. Experiment s voľne plávajúcimi žralokmi čiernoplutvými ukázal, že nízkofrekvenčné zvuky dokážu zachytiť zo vzdialenosti až 74 metrov. Ich reakcie navyše naznačili, že vedia rozpoznať aj smer, odkiaľ zvuk prichádza.
Žraloky sledovali z výšky
Oceán je plný zvukov, ktoré môžu živočíchom prezradiť prítomnosť koristi, predátora či ďalšie dianie v okolí. O tom, ako dobre dokážu žraloky využívať sluch vo voľnej prírode, však vedci doteraz mali pomerne málo presných údajov.
Výskumníci z Florida Atlantic University preto uskutočnili experiment pri pobreží Floridy. Vybrali si žraloky čiernoplutvé, ktoré sa v tamojších plytkých vodách pravidelne vyskytujú.
Do mora umiestnili podvodný reproduktor a správanie zvierat pozorovali pomocou dronu letiaceho približne 40 až 50 metrov nad hladinou. Žraloky tak mohli zostať vo svojom prirodzenom prostredí bez toho, aby ich bolo potrebné chytať alebo umiestňovať do nádrže.
Zvuk zachytili zo vzdialenosti 74 metrov
Vedci prehrávali niekoľko nízkofrekvenčných zvukov v rozsahu od 100 do 800 Hz. Ako kontrolu použili frekvenciu 10 kHz, ktorá sa nachádza mimo známeho rozsahu sluchu žralokov.
Rozdiel bol výrazný. Na nízke frekvencie zvieratá reagovali aj zo vzdialenosti 74 metrov, zatiaľ čo pri kontrolnom zvuku vedci porovnateľnú reakciu nezaznamenali.
Najlepšie žraloky zachytávali práve nižšie frekvencie. Dokázali ich registrovať z väčšej vzdialenosti a aj pri nižšej intenzite.
Vedeli, odkiaľ zvuk prichádza
Výskumníkov nezaujímalo iba to, či žralok zvuk počuje. Pomocou záberov z dronu sledovali aj zmeny smeru jeho pohybu.
Pri prehrávaní zvukov sa žraloky často prudko otočili smerom preč od reproduktora. To naznačuje, že dokázali nielen zaznamenať vzdialený zvuk, ale aj určiť miesto, odkiaľ prichádzal.
Viac ako 70 percent pozorovaných reakcií sa pritom odohralo v takzvanom vzdialenom akustickom poli, teda dostatočne ďaleko od samotného zdroja zvuku.
Počujú inak ako mnohé ryby
Žraloky nemajú plynový plávací mechúr, ktorý môže u mnohých kostnatých rýb pomáhať pri vnímaní zvuku. Pri orientácii sa preto spoliehajú najmä na vnútorné ucho a špecializované zmyslové štruktúry schopné zachytávať pohyb a vibrácie vo vode.
Práve preto bolo dôležité uskutočniť experiment priamo v oceáne. V laboratórnych nádržiach sa zvuk odráža od stien a vytvára komplikované akustické podmienky, ktoré nemusia zodpovedať tomu, čo žralok zažíva vo voľnej prírode.
Zvuk im môže prezradiť dianie ďaleko od nich
Výsledky publikované v časopise Integrative Organismal Biology prinášajú nové informácie o tom, akú úlohu môže mať sluch v živote žralokov.
Schopnosť zachytiť a lokalizovať zvuk na desiatky metrov im môže pomáhať orientovať sa v prostredí a reagovať na udalosti ešte skôr, ako ich dokážu zaznamenať zrakom. Vedci chcú teraz podrobnejšie zistiť, ako ich zmyslový systém takéto vzdialené zvukové signály spracúva.
