Zvláštne fakty týkajúce sa potravín – rádioaktívne banány, či využiteľné análne žľazy bobra. Potravinársky priemysel je plný záhad.

16386

Jedlo je neodmysliteľnou súčasťou života každého človeka. Nie je však ani náhodou samozrejmosťou – v histórii bolo častokrát luxusom, ktorý si nemohol dovoliť každý, či už pre nedostatok financií alebo z dôvodu nedostatku zdrojov. Preto sa jedlo a potraviny stali veľmi diskutovanou témou z mnohých hľadísk. 

Mnohé potraviny boli v rámci skúmania znevažované alebo naopak velebené, pričom sa zaznamenali mnohé zaujímavé fakty, ktoré prekvapili a možno i pobúrili aj samotných vedcov. My vám teraz niekoľko z tých zaujímavostí radi predostrieme. Vopred vás však varujeme – po prečítaní článku sa na niektoré potraviny budete pozerať inak a možno ich dokonca vylúčite zo svojho jedálnička. 

Banány sú rádioaktívne

yellow banana fruit on brown wooden chopping board
Photo od Eiliv Aceron na Unsplash

Možno vám je známe, že banány obsahujú veľké množstvo draslík-40. Našťastie, podľa Environmental Protection Agency je úroveň radiácie minimálna a na to, aby mala na konzumenta negatívny vplyv by musel naraz zjesť naozaj veľké množstvo banánov. 

Banány v tom však nie sú sami, malé množstvo rádioaktívnych látok sa nachádza i v para orechoch, fazule, avokáde i v zemiakoch. 

Väčšina gumených medvedíkov je vyrobená z bravčového mäsa a kostí

yellow and red candy lot
Photo od Dan Cristian Pădureț na Unsplash

Želatína, ktorá sa používa pri výrobe gumených cukríkoch, marshmallows a ďalších podobných potravinárskych výrobkoch zvyčajne pochádza zo živočíšnych produktov – konkrétne z kolagénu, ktorý sa nachádza v mäse a kostiach ošípaných. 

Želatína sa následne farbí potravinárskymi farbivami, pridá sa cukor, kukuričný škrob a ďalšie prísady, na čo vznikne chutná dobrota v rôznych tvaroch a veľkostiach. 

Existuje však i želatína neživočíšneho pôvodu napríklad z extraktu z morských rias. 

Ustrice sú pri konzumácii nažive

sliced fruit on black ceramic plate
Photo od Edoardo Cuoghi na Unsplash

Je dôležité, aby sa ustrice podávali čerstvé, a teda ešte stále živé, pre optimalizáciu chuti a živín, ktoré obsahujú. Navyše mŕtve ustrice majú vyššie riziko prenosu baktérií a vírusov, ktoré by negatívne vplývali na zdravie konzumenta.

To, či ustrice pociťujú bolesť je stále predmetom skúmania a diskusie.  

Malinové a vanilkové tóny môžu pochádzať z análnych žliaz bobra

Zdroj: wikimedia common

Análne žľazy tohto hlodavca produkujú látku – kastoreum, ktorá sa niekedy používa ako prísada pri výrobe určitých potravín. Je to preto, že obsahuje jemné tóny jahôd, malín a vanilky. 

Taktiež môže byť obsiahnutá aj v parfumoch alebo iných vonných látkach. Podľa úradu pre potraviny a liečivá sa kastoreum považuje za bezpečnú látku, avšak náklady na jej získanie a spracovanie sú privysoké, preto sa v praxi príliš nepoužíva. 

V arašidovom masle môžete nájsť chlpy hlodavcov alebo časti hmyzu

brown powder in brown round container
Photo od Towfiqu barbhuiya na Unsplash

Úrad pre kontrolu potravín a liečiv uvádza prijateľné množstvo, ktoré arašidové maslo ako potravinársky výrobok môže obsahovať. Je to 30 častí hmyzu a 1 chlp na 100 gramov produktu. 

Jeden 340 gramový pohár teda môže obsahovať až 3 chlpy hlodavca.

Hrozienka patria medzi najkontaminovanejšie potraviny na planéte

brown and black stones in close up photography
Photo od Syed F Hashemi na Unsplash

Hrozienka sú v podstate sušené bobule hrozna, ale proces, ktorým to sušenie prebieha je rôzny. Je možné sušiť ich na slnku, tu sa však jedná o veľmi zdĺhavý proces. Preto sa skôr využíva umelý spôsob sušenia za vysokej teploty a optimálnej vlhkosti. Pri tomto sušení je však ovocie vystavené hmyzu, špine, piesku a iným časticiam. Firmy používajú aj pesticídy, čo je dôvod prečo vysoké percento testovaných hrozienok bolo kontaminovaných dvoma alebo viacerými druhmi pesticídov. 

Výrobky z paradajok obsahujú určité množstvo plesní

red tomato
Photo od Michael Pierce na Unsplash

Pokiaľ pleseň napadne paradajku, produkuje toxické látky – mykotoxíny, ktoré v nej zostanú aj po tepelnom spracovaní, pretože sú odolné voči vysokým teplotám. Európsky úrad však stanovil hodnoty, ktoré sa vo výrobkoch ešte považujú za bezpečné. Podľa FDA sa paradajkový pretlak, polievka a porovnateľné produkty považujú za vhodné, ak je množstvo obsiahnutých plesní pod 40 až 45 %. 

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre