Je krásne gesto prichádzať za našimi blízkymi, aj za tými, ktorí už nie sú medzi nami, na cintorín a uctiť si ich zapálením sviečky, kvetom či krátkou modlitbou. To sú bežné predmety, ktoré prinášame na hroby z lásky, i keď so smútkom v srdci. Sú symbolmi úcty a obdivu. A zároveň akýmsi našim spojením s nimi.
Niekedy ale išlo o ľudí tak špecifických, že môžeme na ich hrob priniesť niečo celkom iné, niečo čo bolo pre nich typické a dokonale ich vystihovalo.
Predstavíme vám hrob spisovateľa, ktorému ľudia nosia na hrob perá, či piškóty v prípade baletného kritika.
Banány položené na hrobe slečny Bakerovej
Samozrejme, slečna Bakerová, je pomenovanie zvieraťa, nie ženy. Pre tých, ktorí nemajú ani tušenie, slečna Bakerová bola prvým zvieraťom, opicou, ktorá sa z vesmíru vrátila živá a zdravá. Vo vesmíre strávila 16 minút, no jej návrat na Zem bol veľkým míľnikom (rok 1959). Necestovala však sama, ale spolu s ďalšou opicou Able, ktorá ale krátko po ich návrate zomrela. Slečna Bakerová ale žila až do roku 1984. Po jej smrti ju pochovali pred americkým vesmírnym a raketovým centrom v Huntsville, kde si ju dodnes chodia ľudia uctiť a na jej počesť jej pri hrobe nechávajú banány, ktoré počas života zbožňovala.
Piškóty pre baletného inovátora Sergeja Diaghileva
Sergej Diaghilev je považovaný za jednu z najvplyvnejších osobností vo svete tanca, hlavne čo sa týka baletu. Žil a pôsobil koncom 19.-teho až začiatkom 20.-teho storočia, kedy sa preslávil nielen v Rusku, ale aj v Európe. Nie však ako baletný tanečník, ale baletný kritik, inovátor a impresário. Niektorí ho nazývali aj patrónom umenia. V roku 1909 dokonca založil v Paríži baletný súbor. Niet sa teda čo čudovať, že na jeho hrob nosia tanečníci baletné piškóty aj dnes. Ide o poctu jeho odkazu.
V deň volieb je hrob Susan B. Anthonyovej pokrytý nálepkami
Nejde ale o hocijaké nálepky – nesú totiž nápis „bol som voliť.” Susan B. Anthonyová bola priekopníčkou hnutia za volebné právo žien v USA. Preto si ľudia a hlavne ženy dodnes v deň volieb na ňu spomenú a zodpovedne idú voliť, pričom sa zastavia aj pri jej hrobe, aby jej snaha a práca ktorej zasvätila život nevyšla nazmar.
Douglas Adams dostáva guľôčkové perá
Kto by už len nepoznal autora knihy Stopárov sprievodca galaxiou. Na počesť jeho práce, talentu a fantázie sú atramentové perá modrej farby vždy pred jeho hrobom vo viacerých nádobách. Ľudia si na neho spomínajú a nie je možné, aby prišli s prázdnymi rukami. Modré guľôčkové pero nesmie chýbať, ide o najlepší spôsob ako si uctiť autora.
