Piráti sa vyskytujú v rozprávkach, filmoch i v mnohých knihách. Niekedy sú skôr smiešni, inokedy ich vykresľujú ako obávaných neľútostných zabijakov, dosť kreatívnych na mučenie svojich obetí. Nie že by ich človek za iných okolností prehliadol, no sú to práve ich zvyky a tradície, ktoré ich predchádzajú a zapisujú sa ľuďom do pamäte. Panujú medzi nimi isté zákony, ktorými sa riadia a dodávajú im zvláštnu atmosféru takmer rozprávkových bytostí. Bavíme sa o tzv. neformálnom piratskom kódexe.
Či chcete alebo nie, musíte uznať, že na ich živote je niečo fascinujúce, i keď tak trochu bizarné. Poďme si odhaliť niekoľko mýtov a faktov, ktoré sa k nim viažu.
Pirátske náušnice mali aj praktické využitie – mali chrániť sluch
Pirátske lode boli vybavené mnohými delami. Známa pirátska loď Blackbeard’s Queen Anne’s Revenge ich mala až neuveriteľných štyridsať. Delá boli neoddeliteľnou súčasťou každej kvalitnej lode, pretože boli vo veľkom využívané hlavne počas bojov. Vďaka delám a šikovnosti tých, ktorí ich obsluhovali, mohli potopiť nepriateľskú loď a tým zabrániť zajatiu. Výstrel delových gulí však sprevádzal hlasný výbuch. Tak si piráti vymysleli voskovú súčasť náušníc, ktorú si strkali do uší (fungovalo to ako klasické štuple a svoj účel plnili).
Piráti uzatvárali homosexuálne manželstvá už od roku 1600
Piráti strávili dlhé obdobie na lodiach, kde boli v drvivej väčšine prípadov obklopení mužmi, takže asi nikoho neprekvapí, že niektorí medzi sebou zdieľali rôzne intímnosti.
Čo sa týka „manželstva“ išlo len o akúsi dohodu, kedy si dvaja ľudia spolu rozdelili financie, či už za života alebo aj po smrti platilo, že preživší dostal jeho majetok.
Pirátske náušnice slúžili ako poistka na financovanie pohrebu
Piráti strávili veľkú časť svojho života na mori, no nie každý sa chcel po smrti stať aj jeho súčasťou. Preto nosili rôzne piercingy či iné šperky, ktoré predstavovali spôsob, akým by sa dal po ich smrti zaplatiť riadny pohreb. Či už boli zo zlata alebo striebra, šperky bolo možné roztaviť, predať a kúpiť rakvu. Skvelý obchod, no nie?
Červená pirátska vlajka predpovedala jasnú smrť
Vlajka Jolly Rogera, ktorá viala z pirátskych stožiarov, bola desivá, no najobávanejšiou vlajkou medzi pirátmi bola červená (nazývaná aj ako krvavá). Loď s vyvesenou červenou vlajkou varovala svojich nepriateľov, že v prípade zajatia ich lode, posádke nebude udelená žiadna milosť – bez mihnutia oka by boli všetci popravení.
Piráti nenosili pásku cez oko, pretože by im chýbalo
Niektorým pirátom očná buľva mohla naozaj chýbať, hlavne keď vezmeme do úvahy boje, ktoré sa častokrát na lodiach konali. Skutočný a pôvodný dôvod nosenia pások je ale iný. Bol to totiž spôsob, akým si udržiavali jedno oko pripravené na videnie v tme. Veľakrát totiž museli prechádzať z jasného svetla na lodi do tmavej miestnosti podpalubia, hlavne počas bojov.
Potom už len stačilo pri vstupe do tmy zdvihnúť pásku a piráta nič nemohlo prekvapiť, nemusel čakať, kým si jeho zrak zvykne na zmenu svetelných podmienok.
Pirátom sa podarilo vytvoriť nápoj, ktorý chránil proti ich najznámejšej chorobe
Reč je o grogu, ktorý bol typický pre námorníkov britského námorníctva. Tí ho začali vyrábať niekedy v 17. storočí. V podstate ide o to, že do vody kontaminovanej riasami a mikróbmi primiešali rum. Piráti si tento recept radi osvojili a vylepšili pridaním citrónovej šťavy (nie len že to potom chutilo lepšie, ale predchádzali tým aj skorbutu) a cukru. Snáď nikomu s pozorným okom neujde, že sa to nápadne podobá dnešnému punču.
