10 bláznivých faktov o slnečnej sústave, ktoré úplne zmenia váš pohľad na vesmír
Naša slnečná sústava ukrýva neuveriteľné tajomstvá, ktoré sa nemusia vymykať vedeckému vysvetleniu – práve naopak. Objavy posledných rokov nám ukazujú, že aj malé planétky, mesiace či „nudné“ kamene v kozme môžu byť centrom úžasných javov. Niektoré fakty znejú ako zo sci-fi filmu, no sú potvrdené serióznym výskumom.
1. Pluto môže ukrývať podzemný oceán
Hoci Pluto leží ďaleko od Slnka a jeho povrchová teplota dosahuje mrazivých -220 °C, vedci zistili, že pod jeho hrubou vrstvou ľadu sa môže nachádzať oceán tekutej vody. Tento oceán by sa nachádzal pod 80 km hrubým ľadom a mohol by byť taký hustý, že by umožňoval človeku plávať ako vo Veľkom soľnom jazere v Utahu.
2. Mesačné „Grand Canyony“ vznikli za 10 minút
Na odvrátenej strane Mesiaca sa nachádzajú dva obrovské kaňony – Vallis Schrödinger a Vallis Planck. Vznikli pred 4 miliardami rokov po mohutnom náraze, ktorý bol 130-krát silnejší než všetky jadrové zbrane na Zemi. Skaly vyvrhnuté po náraze sa vrátili späť a vyhĺbili tieto útvary doslova za pár minút.
3. Plutovo ľadové srdce môže byť dôkazom obrovského nárazu
Oblasť Sputnik Planitia, výrazná „srdcovitá“ štruktúra na Plute, mohla vzniknúť po kolízii s telesom s priemerom 700 km. Následkom tohto nárazu sa povrch v oblasti prepadol o niekoľko km. Ak je tento scenár pravdivý, môže to znamenať, že predpokladaný oceán pod povrchom Pluta nikdy neexistoval – čo by znížilo šance na nájdenie života.
4. Merkúr môže ukrývať 16 km hrubú vrstvu diamantov
Podľa údajov zo sondy MESSENGER a modelov simulujúcich vysoké teploty a tlak, mohol vzniknúť medzi jadrom a plášťom Merkúra obrovský diamantový pás. Aj keď je úplne neprístupný, ide o zaujímavý dôkaz toho, čo všetko sa môže ukrývať v útrobách planét.
5. Zemská gravitácia mohla kedysi roztopiť Mesiac
Naša gravitácia pravdepodobne v minulosti pôsobila na Mesiac podobne ako Jupiter na svoj mesiac Io – vytvárala v ňom vnútorné trenie a teplo. Tým sa Mesiac zmenil na sopku-mesiac, čo by mohlo vysvetliť geologické rozdiely v jeho vrstve a aj nezhody vo výpočte jeho veku.
6. Gejzíry na Encelade môžu pochádzať z oceánu vhodného pre život
Mesiac Enceladus má pod svojou ľadovou kôrou veľký oceán. V roku 2005 vedci zaznamenali gejzíry vyvierajúce z jeho povrchu. Nové výskumy naznačujú, že tieto gejzíry môžu pochádzať priamo z tohto oceánu, čo by znamenalo, že môžeme získať vzorky vody a skúmať možné stopy života.
7. Mesiac mohol vzniknúť za pár hodín
Zem sa pred viac ako 4 miliardami rokov zrazila s planétou Theia. Táto obrovská kolízia vytvorila Mesiac – a možno oveľa rýchlejšie, než sme si mysleli. Nové simulácie ukazujú, že sa mohol sformovať za niekoľko hodín, nie rokov, čo vysvetľuje jeho zvláštnu obežnú dráhu a zloženie. V kozmickom meradle ide o extrémne rýchly proces.
8. Zrážka s planétou nám priniesla život
Zrážka so spomínanou planétou Theia možno nielen, že vytvorila Mesiac, ale aj naštartovala platňovú tektoniku – pohyb zemských vrstiev. Tá zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku života, napríklad vďaka kolobehu živín či regulácii klímy. Bez tohto stretu by Zem nemusela byť taká živá a dynamická ako dnes.
9. Zvláštne krupobitie na Jupiteri
Vedci objavili, že v atmosfére Jupitera môže padať nezvyčajné krupobitie – tzv. mushballs, zložené z vody a amoniaku. Tieto „kašovité guľky“ klesajú hlboko do atmosféry a menia jej zloženie. Tento objav by mohol vysvetliť, prečo sa plynné obaly Jupitera miešajú menej, než by sa čakalo – a možno ide o jav typický pre viaceré obrie planéty.
10. Zem mohla mať vlastné prstence podobne ako Saturn
V období ordoviku mohla mať Zem systém prstencov podobný tým saturnovým. Dôkazom sú krátery v pásme okolo rovníka, ktoré zrejme vznikli po rozpade veľkého vesmírneho telesa. To mohlo vytvoriť prstenec okolo Zeme, z ktorého úlomky neskôr dopadli na jej povrch ako ohnivý dážď.
Záver
Slnečná sústava nie je len súbor planét obiehajúcich okolo Slnka. Je to fascinujúci systém plný extrémnych javov, geologických záhad a potenciálnych miest, kde by mohol existovať život. Či už ide o skryté oceány, vrstvy diamantov alebo mesačné gejzíry, tieto poznatky posúvajú hranice nášho chápania a podnecujú ďalší výskum. A to najzaujímavejšie na tom všetkom? Stále sme len na začiatku objavovania.
