10 najsmrteľnejších prírodných katastrof, ktoré postihli ľudstvo
Prírodné katastrofy sú tragické udalosti, pri ktorých prírodné javy prerastú do ničivých rozmerov a ovplyvnia životy tisícok až miliónov ľudí. V tomto článku si predstavíme desať najhorších prípadov v histórii, zoradených podľa počtu obetí. Ide o katastrofy, ktoré sa zapísali do dejín ako mementá toho, aká nevyspytateľná a silná môže byť príroda.
10. Zemetrasenie v Aleppe (1138, Sýria) – 230 000 mŕtvych
Zemetrasenie zasiahlo sever Sýrie a mesto Aleppo, ktoré leží v blízkosti severoanatolského zlomu a zlomu Mŕtveho mora. Pri tejto udalosti najviac utrpela oblasť Harim, kde sa zrútila križiacka citadela aj kostol. V Atharibe zahynulo 600 vojakov, keď sa zrútila pevnosť. Zemetrasenie bolo súčasťou série otrasov, ktoré trvali niekoľko rokov.
9. Zemetrasenie v Indickom oceáne (2004) – 230 000 mŕtvych
Jedno z najničivejších zemetrasení v moderných dejinách malo magnitúdu 9,1 – 9,3. Epicentrum bolo pri Sumatre, Indonézia. Spôsobilo masívne cunami, ktoré zasiahlo pobrežia od Thajska až po Afriku. Zem sa pri ňom doslova rozvibrovala – pohyb zaznamenali aj seizmografy po celom svete.
8. Zrútenie priehrady Banqiao (1975, Čína) – 231 000 mŕtvych
Katastrofa nastala po extrémnych dažďoch, ktoré priehrada nedokázala zadržať. Následne sa pretrhla, čím vznikla obrovská povodňová vlna, ktorá zničila stovky dedín a zabila desaťtisíce ľudí. K tragédii prispela aj slabá predpoveď počasia a zlá komunikácia, ktorá znemožnila evakuáciu.
7. Zemetrasenie v Tangshane (1976, Čína) – 242 000 mŕtvych
Zemetrasenie zasiahlo priemyselné mesto Tangshan skoro ráno a trvalo len 15 sekúnd. Mnohé budovy sa zrútili, keďže neboli stavané na seizmické zaťaženie. Čínska vláda odmietla medzinárodnú pomoc a čelila kritike za ignorovanie varovaní vedcov.
6. Povodeň v Kaifengu (1642, Čína) – 300 000 mŕtvych
V čase vojny dynastia Ming úmyselne pretrhla hrádze Žltej rieky, aby zabránila postupu povstalcov. Tým však zaplavila celé mesto Kaifeng a spôsobila smrť polovice jeho obyvateľstva. Katastrofa bola kombináciou vojenského rozhodnutia a prírodného živlu.
5. Cyklón v Indii (1839) – viac než 300 000 mŕtvych
Obrovský cyklón zasiahol mesto Coringa. Vlny vysoké až 40 metrov zničili 20 000 lodí a zabili státisíce ľudí. Mesto sa po tejto tragédii nikdy úplne nezotavilo. Išlo už o druhú podobnú katastrofu v tejto oblasti – predchádzajúca nastala v roku 1789.
4. Zemetrasenie v Shaanxi (1556, Čína) – 830 000 mŕtvych
Najsmrteľnejšie zemetrasenie v histórii postihlo rozsiahlu oblasť v strednej Číne. Obyvatelia bývali v jaskyniach vytesaných do mäkkej pôdy, ktoré sa počas otrasov zrútili. Zasiahnutých bolo viac než 90 okresov a v niektorých z nich zomrelo až 60 % populácie.
3. Cyklón Bhola (1970, Bangladéš) – 500 000 – 1 000 000 mŕtvych
Cyklón Bhola zasiahol Bangladéš (vtedy východný Pakistan) v novembri 1970. Prudká búrka s vetrom 185 km/h spôsobila obrovské záplavy, ktoré pripravili o život až milión ľudí. Kritika padla aj na vládu, ktorá zle zvládla záchranné akcie. Cyklón Bhola zostáva najsmrteľnejším tropickým cyklónom histórie.
2. Povodeň Žltej rieky (1887, Čína) – 900 000 – 2 000 000 mŕtvych
Žltá rieka opäť ukázala svoju ničivú silu v roku 1887. Pretrhnutie hrádzí po silných dažďoch spôsobilo masívnu povodeň, ktorá zasiahla severnú Čínu. Voda zaplavila približne 50 000 km², zničila dediny a mestá a zabila 900 000 až 2 milióny ľudí. Mnohí zomreli aj na choroby a hlad po katastrofe.
1. Povodeň Žltej rieky (1931, Čína) – 1 000 000 – 4 000 000 mŕtvych
V roku 1931 zažila Čína najtragickejšiu prírodnú katastrofu histórie. Povodeň Žltej rieky zabila 1 až 4 milióny ľudí. Voda zaplavila rozsiahle oblasti, čo viedlo nielen k utopeniu, ale aj k šíreniu chorôb, hladomoru a suchám. Viac než 88 000 km² bolo pod vodou. Práve pre takéto tragédie dostala rieka prezývku „čínsky smútok“.
Záver
Tieto katastrofy sú pripomienkou toho, že ani moderná technológia nedokáže vždy čeliť sile prírody. Okrem fyzických škôd spôsobujú aj psychické a spoločenské traumy a často tiež vedú k politickým a kultúrnym zmenám. Aj dnes je dôležité investovať do predpovede rizík, včasnej evakuácie a efektívnej pomoci – pretože katastrofy môžu prísť kedykoľvek. História nás učí, že pripravenosť môže zachrániť životy.
