10 známych veľkomiest, ktoré sa pomaly prepadávajú do zeme
Keď sa hovorí o hrozbách pre moderné mestá, väčšina ľudí si predstaví zemetrasenia, hurikány či stúpajúcu hladinu oceánov. Existuje však aj menej nápadný problém, ktorý ohrozuje niektoré z najväčších svetových metropol. Mnohé mestá sa totiž doslova prepadávajú do zeme. Dôvody sú rôzne. Niekde je príčinou nadmerné čerpanie podzemnej vody, inde nestabilné podložie, staré jazerné dná, ťažba nerastov alebo dokonca geologické procesy, ktoré sa začali pred tisíckami rokov. Následky sú však podobné – poškodené budovy, praskajúce cesty, vyššie riziko povodní a rastúce náklady na opravy. Niektoré mestá sa snažia situáciu riešiť, iné zatiaľ len sledujú, ako sa zem pod nimi pomaly prepadáva.
1. Mexico City
Mexické hlavné mesto patrí medzi najrýchlejšie sa prepadávajúce veľkomestá na svete. Dnes tu žije približne 22 miliónov ľudí, no mesto vzniklo na bývalom jazernom dne, ktoré nie je ideálnym základom pre modernú zástavbu. Niektoré časti Mexico City klesajú až o 25 centimetrov ročne. Mnohé historické budovy sa nakláňajú, poškodené sú kanalizácie, cesty aj vodovodná sieť. Hlavnou príčinou je nadmerné odčerpávanie podzemnej vody, ktoré oslabuje pôdu pod mestom.
2. New Orleans
Mesto New Orleans sa dostalo do centra pozornosti po ničivom hurikáne Katrina v roku 2005. Ukázalo sa však, že problémom nie sú len búrky a záplavy. Vedci zistili, že mesto sa postupne prepadáva. Časť odborníkov obviňuje ľudskú činnosť, ako je čerpanie podzemnej vody či ťažba ropy. Iní upozorňujú na prirodzené geologické pohyby zemskej kôry. Pravdepodobne ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré zvyšujú zraniteľnosť mesta.
3. Chicago
Chicago neklesá tak rýchlo ako niektoré iné mestá na tomto zozname, no aj tu vedci zaznamenali postupný pokles terénu. Počas posledného storočia sa mesto prepadlo približne o desať centimetrov. Príčina siaha tisíce rokov do minulosti. Po ústupe obrovských ľadovcov sa zemská kôra začala pomaly prispôsobovať novým podmienkam. Tento proces pokračuje dodnes a môže v budúcnosti zvýšiť riziko povodní či problémov s odvodňovacou infraštruktúrou.
4. Benátky
Talianske Benátky patria medzi najznámejšie mestá sveta a zároveň medzi najohrozenejšie. Okrem toho, že sa mesto pomaly prepadáva, čelí aj stúpajúcej hladine mora. Odborníci upozorňujú, že bez účinných opatrení by mohli byť Benátky v budúcnosti vážne poškodené. Diskutuje sa o budovaní ochranných bariér, hrádzí či ďalších technických riešeniach. Každé z nich je však mimoriadne nákladné a technicky náročné.
5. Teherán
Iránske hlavné mesto patrí medzi najrýchlejšie sa prepadávajúce mestá na Blízkom východe. V niektorých oblastiach dosahuje pokles pôdy až 25 centimetrov ročne. Za problémom stojí najmä obrovská spotreba podzemnej vody. Teherán má približne 15 miliónov obyvateľov a zabezpečenie vody pre takúto populáciu predstavuje veľkú záťaž pre miestne zdroje. Výsledkom sú praskliny v zemi, poškodené budovy a deformácie povrchu.
6. New York
Aj New York čelí postupnému poklesu terénu. Satelitné merania ukázali, že niektoré časti mesta sa každoročne znižujú približne o 1,6 milimetra. Hoci ide na prvý pohľad o malú hodnotu, v dlhodobom horizonte môže predstavovať vážny problém. Prispieva k tomu obrovská hmotnosť budov, rozsiahle skládky, na ktorých boli niektoré štvrte postavené, aj geologické procesy súvisiace s dávnymi ľadovcami.
7. Jakarta
Indonézska Jakarta patrí medzi najkritickejšie prípady na svete. Za posledných 30 rokov sa niektoré časti mesta prepadli o približne štyri metre. Príčinou je kombinácia močaristého podložia, rýchlej urbanizácie a nadmerného čerpania podzemnej vody. Odborníci varujú, že severná časť mesta by mohla byť do polovice storočia zaplavená morskou vodou. Indonézia preto investuje miliardy dolárov do ochranných hrádzí a ďalších projektov.
8. Peking
Čínske hlavné mesto bojuje s týmto problémom už viac ako 80 rokov. Intenzívne využívanie podzemných zásob vody spôsobilo zhutňovanie pôdy a následné klesanie terénu. Niektoré oblasti Pekingu klesali tempom približne desať centimetrov ročne. Vláda preto zaviedla opatrenia na obmedzenie využívania podzemných zdrojov a buduje rozsiahle systémy na privádzanie vody z iných regiónov krajiny.
9. Nové Dillí
Indické hlavné mesto patrí medzi najohrozenejšie mestá Ázie. Satelitné údaje ukazujú, že niektoré časti Dillí klesajú približne o 11 centimetrov ročne. Mnohé štvrte sú stále závislé od podzemnej vody, pretože vodovodná infraštruktúra nie je dostatočne rozvinutá. Niektoré komunity sa už snažia problém riešiť zachytávaním dažďovej vody, čo podľa výskumov prináša prvé pozitívne výsledky.
10. Kiruna
Najneobvyklejší prípad pochádza zo severného Švédska. Mesto Kiruna sa nachádza nad jedným z najväčších ložísk železnej rudy na svete. Ťažba postupne oslabuje podložie natoľko, že hrozí kolaps častí mesta. Riešenie je radikálne – Kiruna sa presúva na nové miesto. Budovy, pamiatky aj infraštruktúra sa postupne premiestňujú niekoľko kilometrov ďalej. Ide o jeden z najväčších urbanistických projektov svojho druhu na svete.
Záver
Prepadávanie miest nie je problémom vzdialenej budúcnosti, ale realitou, ktorej už dnes čelia milióny ľudí. Či už ide o nadmerné využívanie podzemných vôd, dôsledky klimatických zmien alebo geologické procesy, výsledkom sú rastúce riziká pre obyvateľov aj infraštruktúru. Niektoré mestá sa snažia situáciu riešiť modernými technológiami a novými spôsobmi hospodárenia s vodou, iné budú musieť pristúpiť k oveľa radikálnejším krokom. Jedno je však isté – boj o stabilnú pôdu pod nohami sa stáva jednou z veľkých výziev 21. storočia.
