Spánok, vec, ktorú všetci milujeme najviac na svete. Aj napriek tomu, že mnoho z nás ho má nedostatok. O spánku existuje množstvo mýtov a faktov, niektoré sú pravdivé a niektoré sú úplná blbosť. A dnes si priblížime zopár z nich.
1. Nikdy by ste nemali spať so zapnutým svetlom: PRAVDA
V tme spíme lepšie, pretože svetlo potláča melatonín , hormón vyvolávajúci spánok, ktorý reguluje cirkadiánny rytmus. Aj so zatvorenými očami vnímame svetlo cez viečka, takže tmavá miestnosť je najlepšie riešenie. Ľudia, ktorí v detstve spali pri zapálenom svetle alebo ktorí vyrastali v hlučnom prostredí, môžu potrebovať nočné svetielko alebo šum z televízora, aby sa cítili dostatočne emocionálne bezpečne na spánok.
2. Tínedžeri potrebujú najviac spánku: LOŽ
Podľa odporúčaní by tínedžeri vo veku 13 – 17 rokov mali spať 8 – 10 hodín denne a 18 a 19-roční 7 – 9 hodín. Ak tínedžeri cez víkendy spia príliš dlho alebo majú problém zobudiť sa do školy počas týždňa, nie je to preto, že sú leniví alebo potrebujú viac spánku, ale preto, že chodia spať neskoro. Počas puberty sa u tínedžerov melatonín produkuje neskôr ako u mladších detí, takže majú biologickú tendenciu chodiť spať a vstávať neskôr. Môžu byť tiež citlivejší na svetlo vo večerných hodinách, čo oneskoruje produkciu melatonínu.
3. Deti snívajú viac ako dospelí: NEJASNÉ
Bábätká a deti trávia viac času v REM spánku (vo fáze spánku, keď sa im sníva najviac snov) ako dospelí, takže je pravdepodobné, že deti snívajú viac, ale zatiaľ to nebolo dokázané. Dospelí si lepšie pamätajú sny ako malé deti, ale nemusí to znamenať, že snívajú viac. Frekvencia pohybov očí dieťaťa počas REM nie je taká vysoká, čo naznačuje, že ich sny nemusia byť také intenzívne.
4. Námesačného človeka nikdy nebuďte: PRAVDA
Aj keď to nie je nebezpečné, zobudenie námesačného človeka by ho mohlo vystrašiť a zmiasť, čo by spôsobilo nával adrenalínu. Namiesto toho sa s ním porozprávajte, upokojte ho a uložte ho naspäť do postele.
Ak ste námesační v hlbokom spánku, ste schopní vykonávať zložité úkony (napríklad šoférovať auto), pretože časti mozgu, ktoré kontrolujú videnie, pohyb a emócie, sa zdajú byť bdelé, avšak oblasti zapojené do pamäte, rozhodovania a racionálneho myslenia sú v hlbokom spánku. V spánku REM sme však väčšinou paralyzovaní, hoci tí, u ktorých nedochádza k ochrnutiu svalov, môžu svoje sny vyjadrovať škodlivejším spôsobom, napríklad počas spánku udierať alebo kopať.
5. Pri rozprávaní zo sna vždy hovoríte pravdu: LOŽ
Hovorenie zo spánku sa najčastejšie vyskytuje v období dospievania a môže byť spôsobené stresom a duševnými stavmi alebo stimulantmi, ako je káva alebo alkohol pred spaním. Zhruba polovica rozprávania zo spánku býva nezrozumiteľné stonanie alebo mrmlanie, ale stáva sa aj, že niekto rozpráva zo spánku zrozumiteľné slová, a vtedy je najčastejším slovom ‚nie‘,. Tak ako sny nie sú vždy pravdivé, ani ľudia nehovoria vždy pravdu, keď rozprávajú v spánku
6. Nedostatok spánku vás môže zabiť: PRAVDA
Bez jedla môžete vydržať 19 dní, ale bez spánku len 9. Nedostatok spánku spôsobuje hromadenie priónových proteínov v talame (časť mozgu, ktorá prenáša zmyslové a motorické signály), čo nakoniec spôsobí také poškodenie mozgu a nervového systému, až nastane smrť. Väčšina z nás sa však nemusí obávať, pretože spánok je inštinkt, podobne ako jedlo a pitie, takže ak máte nedostatok spánku, vaše telo vám automaticky poskytne mikrospánok, pri ktorom sa psychicky zónujete a upadáte do štádiu spánku tesne pred tým, ako vytuhnete.
7. Cez víkendy spíte lepšie: LOŽ
Ľudia uvádzajú, že cez víkendy a na dovolenke spia lepšie, pretože sa cítia uvoľnenejší, ale dlhšie spanie nie je vždy dobrá vec. Pravidelný spánok pomáha regulovať metabolizmus a štúdia King’s College London zistila, že sociálny jet lag z víkendového leňošenia vedie k zhoršeniu zdravia čriev a zápalom, ako aj k zvýšenému riziku srdcových ochorení a cukrovky. Pre väčšinu ľudí by mohlo byť dobrým prínosom, ak by mali cez víkend menej práce a spánok dlhší o hodinu a pól by nebol problém. Z dlhodobého hľadiska je však lepšie chodiť spať a vstávať v rovnakom čase, aby sa stabilizoval cirkadiánny rytmus.
Zaujímavé? Prečítajte si predošlú časť!
