Syndróm záchrancu: Keď druhých zachraňuješ, až zabudneš na seba!
Syndrómov je či už v medicíne alebo v psychológii popísaných neúrekom, no o tomto ste zaručene ešte nepočuli! Je to zvláštne, pretože sa týka veľkej väčšiny z nás – prípadne našich blízkych ľudí.
Neustále sa snažíte každému pomôcť, vypočuť, zachrániť. Ste tam pre každého, kto vás v danej chvíli potrebuje bez ohľadu na to, či je deň alebo polnoc. Všetkých držíte nad vodou, zatiaľčo sa vy pomaly, ale isto potápate až na samé dno! Ak vám to znie povedome a našli ste v tom seba, trpíte aj vy syndrómom záchrancu!
Čo je syndróm záchrancu?
Ide o nevedomú potrebu napraviť alebo zachrániť druhých ľudí, často na vlastný úkor. Tento vzorec správania sa vyskytuje najmä u empatických, citlivých a zodpovedných ľudí. Zvonku to vyzerá ako dobrota. Zvnútra to býva vyčerpávajúce.
Je to práve preto, že táto osoba často berie na seba zodpovednosť za problémy druhých, cíti vinu, keď niekomu nepomôže, obetuje svoj čas, energiu, psychickú pohodu – len aby pomohol druhému a predovšetkým nevie povedať „nie“! Spája sa s tým aj veľmi smutný pocit, že jeho hodnota závisí od toho, ako užitočný je pre iných.
Kedy je pomoc pomocou, a kedy sebaobetovaním?
Pomáhať je krásne. Ale pomáhať tak, že pri tom zničíte seba, už nie. Syndróm záchrancu často spôsobí, že sa človek zamotá do toxických vzťahov – priťahuje ľudí, ktorí sa nechcú zmeniť, len byť zachraňovaní. Niekedy ide o partnerov, ktorí manipulujú. Inokedy o priateľov, ktorí berú, ale nevracajú.
Prečo do toho opakovane padáme?
Veľakrát je to naučený vzorec z detstva. Ak ste vyrastali v prostredí, kde ste museli byť ten rozumný alebo ten silný, naučili ste sa, že vaše pocity sú druhoradé.
Možno ste zažili chaos, a pomoc druhým vám dáva zmysel či kontrolu. Možno ste si vybudovali identitu na základe toho, ako veľmi ste užitočný.
Ako rozpoznať, že je čas prestať zachraňovať?
V prípade že sa dlhodobo cítite vyčerpaný a neviete vysvetliť prečo. Máte pocit, že vám nikto nevracia, to čo dávate, ale ľudia od vás len berú. Uvedomujete si, že sa bojíte toho, že keď prestanete pomáhať, nebudú vás mať radi.
Ako sa vyliečiť zo syndrómu záchrancu?
Dovoľte si nebyť neustále silný. Aj vy máte právo na slabosť, odpočinok, ticho a odmietnutie pomoci. Pomáhajte z lásky, nie zo strachu. Nie preto, že musíte. Ale preto, že chcete a nie na vlastnú škodu. Učte sa povedať „nie“ bez vysvetľovania.
„Nie“ je celá veta. Nepotrebuje výhovorku. Všímajte si svoje telo. Únava, bolesť hlavy, vnútorný tlak? Možno kričí „už dosť“. V neposlednom rade neodkladajte vyhľadanie odbornej pomoci. Terapia vám môže pomôcť zmeniť staré vzorce.
Záver: Zachrániť svet je krásne. Ale nie za cenu straty seba. Záchrancovia sú dôležití. Sú to ľudia s veľkým srdcom. Ale pravá pomoc nikdy neznamená obetu seba samého.
