Epigenetika – tajný jazyk génov, ktorý rozhoduje o našom osude. Dedí sa úzkosť aj depresia!
Každý človek si v živote buduje svoju vlastnú osobnosť, to ako bude vyzerať a správať sa, no všetky tieto vlastnosti sú ovplyvnené genetikou, či sa nám to páči alebo nie – sme výsledkom pôsobenia génov zapísaných v DNA a získaných od našich rodičov. Týka sa to farby očí, predispozície na choroby či dokonca povahových čŕt. Dlhé desaťročia sme verili, že DNA je nemenná a my sme len jej pasívnymi nositeľmi.
Dnes však vieme, že pravda je oveľa zložitejšia. Epigenetika – veda o tom, ako sa gény zapínajú a vypínajú – ukazuje, že sme oveľa viac než len výsledkom kódu napísaného v našej DNA. A čo je ešte fascinujúcejšie, naše životné skúsenosti môžu ovplyvniť nielen nás, ale aj naše deti a vnúčatá! Žijme teda život najlepšie ako vieme.
DNA ako kniha, epigenetika ako záložky
Predstav si DNA ako obrovskú knižnicu. Každý gén je jedna kniha. No nie všetky knihy sa čítajú naraz. Niektoré zostávajú odložené na poličke, iné sa otvárajú stále. Epigenetika je systém záložiek, ktoré telu radia, ktoré knihy čítať a ktoré zase nie.
To znamená, že aj keď máme v DNA zapísanú predispozíciu na chorobu, nemusí sa nikdy prejaviť – pokiaľ nepríde k aktivácii príslušného génu, k čomu treba vhodný impulz z vonkajšieho prostredia.
Dedičstvo, ktoré nie je v génoch
Najväčší šok priniesli výskumy, ktoré ukázali, že trauma, stres alebo aj hlad môžu zanechať epigenetické stopy, ktoré sa prenášajú na ďalšie generácie.
V prípade holandského hladomoru (1944–1945) sa zistilo, že deti žien, ktoré v tomto čase hladovali, mali vyšší výskyt srdcových ochorení a metabolických problémov. Tieto následky sa objavili aj u vnúčat.
Potomkovia preživších holokaustu mali zase preukázateľne vyššie hladiny stresových hormónov a zvýšenú náchylnosť k depresii.
Výskum z Kanady ukázal, že deti matiek, ktoré zažili ničivú ľadovú búrku (týka sa to akejkoľvek prírodnej katastrofy), niesli zmeny v génoch súvisiacich s imunitou.
Keď otcov stres zmení správanie detí
Epigenetika sa netýka iba žien – matiek a ich vplyvu na dieťa. Výskumy na zvieratách dokázali, že stres u otcov môže meniť epigenetické značky v spermiách. Ich potomkovia potom reagovali na stres inak, boli úzkostnejší alebo menej odolní.
Podobné zistenia sa objavujú aj u ľudí – napríklad deti otcov s nadváhou majú inak nastavené gény metabolizmu ešte skôr, než sa narodili a takisto majú predispozíciu k vzniku obezity.
Dá sa minulosť prepísať?
Dobrá správa je, že epigenetické značky nie sú natrvalo „vytesané do kameňa“. Na rozdiel od DNA, ktorá sa nemení, epigenetika reaguje na naše správanie a prostredie, a teda vieme jej vplyv korigovať. Dôležitá je strava bohatá na antioxidanty, omega-3 mastné kyseliny, ktoré pomáhajú aktivovať ochranné gény.
Rovnako dôležitý je aj pohyb, kedy pravidelný šport zapína gény súvisiace s dlhovekosťou a odolnosťou. Kvalitný odpočinok v podobe spánku a relaxu pomáha regulovať gény spojené so stresom.
Výskumy taktiež ukázali, že pravidelná meditácia mení epigenetické nastavenie génov, ktoré súvisia so zápalom a imunitou.
Prečo je epigenetika taká fascinujúca?
Spája biológiu a psychológiu – ukazuje, ako sa vnútorný svet duše zapisuje do génov. Prichádza s odpoveďami na otázky, prečo sa v rodinách môžu depresie či úzkosti dediť. Dáva nádej, že aj keď zdedíme traumu, môžeme ju prepísať novým životným štýlom a zdravšími vzorcami správania.
