Psychologické vysvetlenia nášho bežného správania! Nie všetko je tak ako sa zdá.
V spolunažívaní s inými ľuďmi je nesmierne dôležité, aby sme porozumeli aj neverbálnym prejavom. Je to totiž veľmi silný základ budovania dobrých vzťahov. Zároveň sa rôzne náznaky týkajú aj nás samých a možno by sme ich ani nevedeli vysvetliť.
Prečo sa smejeme, ako na nás pôsobí dotyk cudzieho človeka a prečo milujeme pálivé jedlo, aj keď nám to v skutočnosti spôsobuje bolesť? Začítajte sa dozviete sa nie len odpovede na tieto otázky, ale aj ďaleko viac.
Prečo sa smejeme, aj keď niečo nie je vtipné?
Smiech nevznikol primárne kvôli humoru. Vedci ukázali, že 90 % smiechu nesúvisí so žartmi, ale s budovaním vzťahov. Smejeme sa, aby sme ukázali priateľskosť, uvoľnili napätie a vytvorili pocit spolupatričnosti.
Prečo máme radi jedlo, ktoré nás páli?
Ľudia sú jediný druh, ktorý dobrovoľne vyhľadáva nepríjemné pocity – napríklad konzumáciu pálivého chilli či desivých hororov. Vedci to nazývajú benígna masochistická zábava – naše telo vie, že hrozba nie je skutočná, preto si užívame „bezpečný strach“.
Vytváranie predsudkov v nás funguje aj podvedome
Psychológovia zistili, že ľudia si vytvoria o niekom úsudok už za 7 sekúnd – často podvedome najviac reagujeme na vzhľad, hlas či držanie tela ešte predtým, než sa s človekom porozprávame.
Prečo sa cítime nepríjemne, keď na nás niekto dlho pozerá?
Ide o evolučný mechanizmus – dlhý pohľad môže znamenať hrozbu. Preto aj dnes vyvoláva úzkosť, hoci sa môžeme nachádzať v relatívnom bezpečí.
Ľudia sa radi pozerajú na svoj odraz
Aj keď sa to nezdá, pohľad do zrkadla aktivuje centrá odmeny v mozgu. Preto máme tendenciu kontrolovať sa aj bez dôvodu.
Strach je nákazlivý
Vidieť niekoho, kto sa bojí, môže vyvolať úzkosť aj u nás. Je to obranný mechanizmus zo starých čias, keď prežitie záviselo od rýchlej reakcie.
Cudzie jazyky menia osobnosť
Keď hovoríme cudzím jazykom, správame sa sebavedomejšie a viac racionálne – mozog má odstup od emócií, pretože sa musí vo väčšej miere sústrediť.
Ráno sme úprimnejší
Výskumy ukazujú, že večer máme väčšiu tendenciu klamať alebo podvádzať – mozog je unavený a slabšie odoláva pokušeniam.
Ľudia v spoločnosti zjedia viac
Pri stolovaní s inými ľuďmi zjeme až o 50 % viac, než keby sme jedli sami – mozog to vníma ako sociálnu udalosť.
Hlas sa mení podľa toho, s kým hovoríme
Ľudia majú tendenciu meniť výšku hlasu – často ho zjemnia, keď sa rozprávajú s niekým, kto sa im páči.
Ľudia si viac pamätajú prvé a posledné informácie
Ide o tzv. efekt poradia – čo sa povie na začiatku alebo na konci, zostane v pamäti dlhšie než obsah v strede.
