Tajomstvo dlhovekosti? Vedci skúmali DNA 117-ročnej ženy a našli prekvapivé stopy
Vedci skúmali DNA najstaršej ženy na svete a výsledky môžu priniesť nové odpovede na to, čo stojí za extrémne dlhým životom. Maria Branyas, ktorá sa dožila 117 rokov, poskytla ešte pred smrťou vzorky krvi, slín a ďalších tkanív. Analýza odhalila, že jej genóm bol prekvapivo „mladý“ a obsahoval jedinečné varianty spojené so zdravým srdcom, mozgom a imunitou.
Genetika, ktorá prekvapila vedcov
Výskum španielskych vedcov ukázal, že Branyas mala bunky, ktoré sa správali mladšie, než zodpovedalo jej skutočnému veku. Vďaka tomu prežila v priemere o tri desaťročia viac než ostatné ženy v Katalánsku.
Zaujímavé je, že aj vo vysokom veku mala vynikajúce kardiovaskulárne zdravie, nízke hladiny zápalu a veľmi priaznivý profil cholesterolu. Jej črevný mikrobióm a imunitný systém pripomínali skôr organizmus oveľa mladšieho človeka.
Kratšie teloméry ako výhoda?
Teloméry, ochranné „čiapky“ na koncoch chromozómov, sa zvyčajne skracujú s vekom a spájajú sa s vyšším rizikom chorôb. U Branyas však vedci zistili mimoriadne silné skrátenie, ktoré mohlo paradoxne pomôcť jej organizmu. Hypotéza znie, že kratšia životnosť buniek mohla brániť rozvoju rakoviny.
Kombinácia životného štýlu a genetiky
Branyas žila aktívne, jedla stredomorskú stravu a dožívala sa vysokého veku pri dobrej duševnej i fyzickej kondícii. Vedci však zdôrazňujú, že takáto dlhovekosť je výsledkom kombinácie prostredia aj genetických faktorov.
Hoci štúdia skúmala iba jednu výnimočnú ženu, poskytuje cenné informácie o tom, čo môže stáť za schopnosťou odolávať chorobám a prežiť viac ako jedno storočie.
Význam pre budúci výskum
Podobné výskumy by mohli odhaliť biomarkery, ktoré odlišujú extrémne dlhovekých ľudí od ostatných. To by otvorilo cestu k novým stratégiám, ako predĺžiť zdravý život aj ďalším generáciám.
