Nezvratný moment pre planétu? Vedci hovoria o bode zlomu, ktorý už prišiel
Podľa najnovšej vedeckej správy z Univerzity v Exeteri dosiahla Zem svoj prvý „bod zlomu“ – a týka sa koralových útesov. Tím 160 vedcov z 23 krajín varuje, že masové vymieranie koralov sa už pravdepodobne nedá zvrátiť. Zároveň upozorňujú, že k podobnému kolapsu smerujú aj ďalšie kľúčové ekosystémy, vrátane Amazonského pralesa či grónskych a antarktických ľadovcov.
Výskumníci určili hranicu zvratu pri oteplení o 1,2 °C oproti predindustriálnej ére. Globálne teploty sa však už vyšplhali približne na 1,4 °C – a to je podľa odborníkov viac, než dokážu mnohé druhy prežiť.
Najrozsiahlejšie bielenie v histórii
V rokoch 2023 a 2024, ktoré boli najteplejšie v histórii meraní, zažili koralové útesy bezprecedentné bielenie. Takmer 85 % všetkých útesov na svete je postihnutých stratou farby a vitality.
Bielenie nastáva, keď sa koraly kvôli vysokým teplotám zbavia symbiotických rias, ktoré im poskytujú energiu aj farbu. Bez nich strácajú schopnosť regenerácie a stávajú sa zraniteľnejšie voči chorobám.
Koralové útesy pritom nie sú len vizuálne nádherné – tvoria ochranný val pre pobrežné oblasti, znižujú silu vĺn a poskytujú domov približne štvrtine všetkých morských druhov. Ich zánik by znamenal katastrofu pre celý oceánsky ekosystém.
Môžu sa koraly ešte zachrániť?
Niektorí odborníci upozorňujú, že situácia nemusí byť úplne beznádejná. Tvrdia, že niektoré druhy koralov dokážu prežiť aj pri vyšších teplotách, ak sa podmienky zlepšia.
Nádej dáva aj výskum americkej NOAA – mladé koraly možno pestovať v laboratóriu a neskôr znovu vysadiť do oceánu, keď zosilnejú. Tento proces je však pomalý a finančne náročný.
Ohrozené sú aj ďalšie prírodné systémy
Koralové útesy sú prvým ekosystémom, ktorý prekročil bod zlomu, no vedci varujú, že nasledujú aj ďalšie.
Amazonský prales stráca schopnosť udržiavať si vlhkosť, čo môže viesť k premene na suchú savanu. Topenie ľadovcov v Grónsku a Antarktíde zrýchľuje stúpanie hladiny morí a ohrozuje pobrežné mestá.
Problémom je aj narúšanie oceánskeho prúdenia, známeho ako Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC), ktorej súčasťou je aj Golfský prúd – ten udržiava mierne podnebie v Európe.
Existujú aj „pozitívne“ body zlomu
Vedci zdôrazňujú, že ak sa podarí urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje energie a znížiť emisie, môžu sa spustiť aj pozitívne zmeny. Rozmach elektromobility či ekologických technológií by mohol oddialiť kolaps ohrozených systémov a dať planéte čas na regeneráciu.
