Ako Rusko prežilo sankcie, ktoré mali zničiť jeho ekonomiku?

Keď Západ po invázii na Ukrajinu v roku 2022 uvalil na Rusko najtvrdšie sankcie v moderných dejinách, očakával sa rýchly kolaps. Predpovede zneli jednoznačne. Rubeľ sa zrúti, ekonomika zosype a Putinova moc sa otrasie v základoch. No stalo sa niečo, čo svet naozaj šokovalo. Moskva nielenže prežila, ona sa novému trendu efektne prispôsobila. Ropa začala tiecť na východ, do hry vstúpila tieňová flotila tankerov bez vlajky a novými ekonomickými pľúcami ruského režimu sa stali Čína s Indiou.

Toto je príbeh o tom, ako sankcie mali byť smrteľným úderom, no namiesto toho rozpútali veľkú geopolitickú hru.

Moskva je pod silným ekonomickým tlakom a predsa odoláva

Bezprecedentná lavína sankcií mala Putinovmu režimu „zlomiť chrbticu“. Obmedzenia bánk, zákaz exportu technológií, embargo na ropu a plyn, ten zoznam bol naozaj neslýchane dlhý. No Moskva napriek tomu stále stojí.

Ako je možné, že krajina, ktorá čelí viac než 17 tisíc rôznym sankciám, dokázala takémuto tlaku odolať a prispôsobiť sa? Odpoveď znie: pretože na záchranu svojej ekonomiky sa vrhla zo všetkých síl. Poďme si to teraz „rozmeniť na drobné“.

Impérium stojí a padá na rope a plyne

Srdcom ruskej ekonomiky je ropa a plyn. Rusko je doslova jedna obrovská čerpacia stanica, a ono to dobre vie. Viac než tretinu svojho rozpočtu totiž stavia na príjmoch z ropy a plynu. Sankcie síce odrezali Moskvu od európskych zákazníkov, ale kremeľskí stratégovia okamžite otočili kormidlo na východ.

„Ruská ropa prúdi na východ v rekordných objemoch. India a Čína takmer cez noc nahradili Európu.“ (Financial Times)

A tu sa v plnej kráse ukazuje cynizmus dnešnej geopolitiky. Európa sa tvári, že sa od ruskej ropy odstrihla, ale cez indických a čínskych sprostredkovateľov sa časť spracovanej ropy paradoxne vracia naspäť na európske trhy.

Kľúčoví spojenci: Čína a India

Spomínané krajiny Čína a India sú dnes pre Moskvu dvaja najkľúčovejší hráči. Peking vníma Rusko ako užitočného partnera v boji proti Západu. A India zas ako pragmatickú príležitosť nakúpiť lacnú ropu a uhlie.

Obchod medzi Ruskom a Čínou prekročil v roku 2023 hodnotu 240 miliárd dolárov, čo je rekord. Rusi sem nevyvážajú iba energiu, ale aj kovy a obilie. Na oplátku dostávajú technológie, elektroniku a v neposlednom rade aj politické krytie na pôde OSN.

„Čína sa stala pre Rusko záchranným lanom – ekonomicky, diplomaticky aj technologicky,“ hodnotí The Economist.

India hrá zase dvojitú hru. Je dôležitým partnerom v Quad aliancii (okrem Indie sú v nej USA, Austrália a Japonsko), no zároveň kupuje rekordné množstvo ruskej ropy.

Pre Moskvu je to vlastne výhra. Namiesto jednej Európy má dnes rovno dve Ázie.

Tieňová flotila tankerov

Jednou z najväčších zbraní, ktorými Rusko obchádza sankcie, je takzvaná „tieňová flotila“. Ide o stovky starých tankerov zakúpených cez schránkové firmy, ktoré prevážajú ruskú ropu mimo dohľad Západu.

Tieto lode často vypínajú satelitné signály, falšujú identifikačné čísla, menia vlajky a prelievajú ropu z lode na loď na otvorenom mori v medzinárodných vodách (ship-to-ship transfers). Podľa odhadov agentúry Bloomberg, viac než 10 % celosvetového trhu tankerovej prepravy dnes pokrýva práve ruské potreby.

„Je to ako hra na mačku a myš na otvorenom mori – tieňové tankery, fiktívne spoločnosti a nejasné vlastnícke štruktúry,“ (Reuters)

Ale pozor! Tieňová flotila nie je nebezpečná iba v geopolitickom kontexte, ale aj ekologickom. Mnohé z týchto lodí sú v takom zlom technickom stave, že reálne hrozia vážne ekologické havárie. Nevadí. Pre Vladimíra Putina sú to „plávajúce tepny“, ktoré držia ruské hospodárstvo nažive.

Paralelný finančný systém: SWIFT vs domáci SPFS a čínsky CIPS

Odlúčenie ruských bánk od systému SWIFT malo byť smrteľnou ranou. No Moskva bola pripravená. Dokonca už od roku 2014, kedy prvé takéto hrozby prišli po anektovaní Krymu. Vytvorila SPFS, domácu alternatívu cezhraničného finančného systému. A k tomu ešte viac prehĺbila spoluprácu s Čínou, kde čoraz väčší objem obchodov prebieha v jüanoch cez čínsky systém CIPS.

Kedysi oveľa menej podstatné meny v Rusku nahrádzajú všemocný dolár aj euro. Vzniká tak paralelný finančný ekosystém, ktorý oslabuje účinok západných sankcií a zároveň posúva Rusko bližšie k Ázii.

Zlato, diamanty a sankčný labyrint

Keď Západ uvalil sankcie na ruské banky, Moskva vytiahla z rukáva ďalšie eso, zlato. Rusko patrí medzi najväčších producentov zlata na svete a časť zásob vyviezlo mimo krajiny ešte pred vojnou. Následne sa objavili správy, že „preprané“ ruské zlato sa cez Dubaj dostáva na globálne trhy.

Podobne fungovali a fungujú diamanty. Tie sa zase predávajú cez Belgicko, Indiu a Spojené arabské emiráty. Jeden z najväčších ruských producentov diamantov, korporácia Alrosa, síce po sankciách zaznamenal pokles tržieb, ale stále vykazuje profit aj napriek zákazu dovozu diamantov zo strany G7 a EÚ cez tretie krajiny (Reuters).

Len pre lepší obraz, Alrosa „má na svedomí“ až 95 % ruskej produkcie diamantov a 27 % celosvetovej ťažby diamantov.

Zbrojársky priemysel a Severná Kórea

Osobitnou kapitolou je vojenský priemysel. Sankcie mali obmedziť prístup Ruska k moderným čipom a technológiám. A naozaj, výroba tankov a rakiet sa vďaka tomu spočiatku spomalila. Ale ruské tajné služby a sprostredkovatelia našli cestičky, ako tieto komponenty nakupovať cez Áziu.

Zároveň sa objavili nové aliancie. Severná Kórea dodáva Rusku muníciu a rakety, na oplátku získava ropu a potraviny. Niektoré západné spravodajské zdroje koncom roka 2024 odhadovali, že Severná Kórea dodala minimálne polovicu delostreleckých granátov používaných Ruskom na Ukrajine. (zdroj)

Sankcie uvalené Západom mali Rusko izolovať, stal sa však pravý opak. Namiesto toho sa vytvárajú nové, nebezpečné partnerstvá.

Oficiálne embargo? Do Ruska sa cez tretie krajiny dostane všetko, technológie aj luxusný tovar

Oficiálne embargo na tovar je pre Moskvu len malá prekážka, ktorú vie hravo obísť. Spotrebná elektronika, čipy a ďalšie mikrokomponenty prúdia do krajiny cez Arménsko, Kazachstan alebo aj Turecko. Dostupné štatistiky totiž hovoria jasnou rečou, export „západných“ technológií do týchto krajín prudko narástol. A odtiaľ plynule smerujú ďalej – kde inde než do Ruska. Tento paralelný reexport umožňuje ruskému priemyslu aj armáde fungovať aj pod sankčným tlakom.

To isté platí pre luxusný tovar, ktorý sa cez spomínané tretie krajiny bez problémov dostane k „bežným“ ruským smrteľníkom. Keď západné firmy ako Apple, Nike alebo Mercedes odišli z Ruska, dalo by sa čakať, že luxus z ulíc Moskvy či Petrohradu nadobro zmizne.

Ale stal sa opak. Rusi tak stále dostávajú svoje iPhony a nemecké autá. Len za vyššiu cenu. Síce sa tým zároveň vytvoril aj väčší priestor pre mafiu a pašerákov, zároveň nám to však názorne ukazuje, že izolácia Ruska je len ilúzia.

Domáca ekonomika nabehla na vojnový model

Ruská vláda navyše po uvalení sankcií okamžite spustila masívne opatrenia. Čo okrem iného znamenalo umelé udržiavanie kurzu rubľa, väčšiu kontrolu kapitálu a podporu domácich firiem. Krajina sa preorientovala na vojnový model ekonomiky, kde výroba tankov, munície a zbraní preskočila automobilky či IT sektor. Zamestnanosť zostáva vysoká, pretože „špeciálna operácia“ si vyžaduje stále viac a viac zbraní. A tým pádom v ruských zbrojárskych podnikoch aj ľudí za pásom.

Center for Strategic and International Studies (CSIS), americký neziskový a nestranícky think tank so sídlom vo Washingtone doslova uvádza, že:

„Nedostatok úniku kapitálu a bezprecedentné fiškálne stimuly vlády, určené na prudké naštartovanie vojnovej produkcie krajiny, viedli k neočakávanému rastu ruskej ekonomiky“.

Čo dodať na záver? Rusko pri sankciách preukázalo svoju odolnosť, čo bude ďalej?

Keď v roku 2022 padli na Rusko prvé veľké balíky sankcií, západní lídri hovorili o „ekonomickom Armagedone“. Dolár mal zadusiť rubeľ, sankcie mali roztrhať priemysel, a Putinov režim mal klesnúť na kolená. No dnes, o pár rokov neskôr, vidíme obraz, ktorý je ďaleko komplikovanejší. Áno, ruská ekonomika krvácala. Ale určite sa nezrútila. Naopak, rýchlo sa naučila žiť v tieni sankcií, hľadať medzery v systéme a budovať nové spojenectvá.

Otázka je, čo bude ďalej. Dokedy ešte vydržia „tieňové flotily“ či triky so zlatom a diamantmi? Naozaj sa dá takto odolávať dlhodobo? Alebo sa takéto „prežívanie na dlh“, jedného dňa zrúti pod vlastnou váhou? Kto vie. Na tieto otázky možno odpovie už blízka budúcnosť.

Zdroje: