Obrovský kozmický „sendvič“: Hubblov teleskop odhalil najväčší disk, v ktorom môžu vznikať planéty
Astronómovia získali mimoriadne detailný pohľad na najväčší známy protoplanetárny disk okolo jednej hviezdy. Nový snímok z Hubblovho vesmírneho teleskopu ukazuje obrovský prachovo-plynný útvar, ktorý má nezvyčajný tvar pripomínajúci vrstvený sendvič. Ide o prostredie, kde sa môžu formovať nové planéty – od kamenných svetov až po plynné obry.
Disk nesie oficiálne označenie IRAS 23077+6707 a vedci mu dali prezývku inšpirovanú jeho vzhľadom aj pôvodom výskumného tímu. Objekt je bohatý na plyn a prach a svojimi rozmermi výrazne presahuje všetko, čo bolo v tejto kategórii doteraz pozorované.
Rozmery presahujúce slnečnú sústavu
Podľa výpočtov má tento disk priemer približne 640 miliárd kilometrov. To znamená, že je viac než stokrát väčší než oblasť našej vnútornej slnečnej sústavy, kde obiehajú planéty okolo Slnka. Zo Zeme ho vidíme takmer presne z boku, čo umožňuje sledovať jeho vrstvy a vnútornú štruktúru s výnimočnou presnosťou.
Objekt bol prvýkrát zaznamenaný už pred niekoľkými rokmi, no až nové pozorovania potvrdili, že ide skutočne o masívny disk, v ktorom môžu vznikať celé planetárne systémy.
A strange, sandwich-shaped object is giving astronomers a rare view of the chaotic birthplaces of planets. https://t.co/6mvsYF4icA
— Live Science (@LiveScience) January 11, 2026
Chaotické prostredie pri zrode planét
Na rozdiel od uhladených diskov, ktoré poznáme z učebníc, tento útvar pôsobí veľmi nevyrovnane. Vedci zaznamenali jasné prúdy plynu a prachu, ktoré vystupujú vysoko nad rovinu disku, pričom jedna strana je výrazne odlišná od druhej. Táto asymetria naznačuje, že procesy pri vzniku planét môžu byť oveľa dynamickejšie a búrlivejšie, než sa doteraz predpokladalo.
V strede disku sa pravdepodobne nachádza veľmi hmotná, horúca hviezda alebo dokonca dvojhviezdny systém, ktorý výrazne ovplyvňuje správanie okolitého materiálu.

Nový pohľad na zrod planetárnych systémov
Takto detailné snímky umožňujú astronómom sledovať fyzikálne procesy, ktoré formujú disky a dávajú vznik planétam. Zistenia naznačujú, že planetárne „pôrodnice“ nemusia byť pokojné a symetrické, ale často ide o nestabilné a chaotické prostredia.
Výskum takýchto extrémnych prípadov pomáha lepšie pochopiť, ako vznikali aj planéty v našej vlastnej slnečnej sústave, a prečo sa planetárne systémy vo vesmíre môžu navzájom tak veľmi líšiť.












