Benátky čelia nezvyčajnej invázii. Podivné „kanibalské“ medúzy ohrozujú celý ekosystém
Slávnu benátsku lagúnu zasiahlo rýchle šírenie invázneho druhu medúz, ktorý narúša prirodzenú rovnováhu podmorského života. Vedci upozorňujú, že tieto netradičné tvory sa množia v ideálnych podmienkach a môžu mať vážne dôsledky pre ryby aj miestny rybársky priemysel.
Neočakávaný votrelca z druhého brehu oceánu
V lagúne pri Benátkach sa v poslednom období výrazne zvýšil počet druhu známeho ako Mnemiopsis. Tento želatínový organizmus pochádza z oblastí západného Atlantiku a do Jadranu sa pravdepodobne dostal neúmyselne – prostredníctvom lodí, ktoré vypúšťajú balastnú vodu.
Po príchode sa dokázal rýchlo prispôsobiť a obsadiť rozsiahle časti lagúny. Odborníci upozorňujú, že jeho rozmach podporujú aj meniace sa klimatické podmienky. Teplejšia voda a vhodná slanosť totiž vytvorili prostredie, v ktorom sa tomuto druhu mimoriadne darí.
Venice is being invaded by cannibalistic jellyfish with vanishing anus… and they're wreaking havoc https://t.co/4bZNwN2IE1
— Daily Mail (@DailyMail) January 30, 2026
Malý tvor, veľký problém pre prírodu aj rybárov
Na prvý pohľad nenápadný organizmus má obrovský vplyv na celý potravový reťazec. Živí sa totiž planktonom, rybími vajíčkami aj larvami – teda základom morského života. Ak ich ubúda, následky sa postupne prenášajú na ďalšie druhy.
Rybári už pociťujú praktické komplikácie. Medúzy sa zachytávajú v sieťach, znižujú úlovky a komplikujú každodennú prácu. Situácia je o to citlivejšia, že rybolov v Jadrane predstavuje významné odvetvie s miliardovou hodnotou.
Vedci navyše zaradili tento druh medzi najškodlivejšie invázne organizmy na svete, čo len zvyšuje obavy z jeho ďalšieho šírenia.
Zvláštne vlastnosti, ktoré vedcov neprestávajú fascinovať
Morský orech je známy aj svojou netypickou biológiou. Jeho tráviaci otvor sa objavuje iba dočasne a po splnení svojej funkcie opäť zmizne. Ešte prekvapivejšia je schopnosť požierať vlastné potomstvo, čo je v živočíšnej ríši pomerne nezvyčajné.
Takéto adaptačné vlastnosti z neho robia mimoriadne odolný druh, ktorý sa dokáže rýchlo rozmnožovať a prežiť aj v meniacich sa podmienkach.
Lagúna čelí aj ďalším inváznym druhom
Medúzy pritom nie sú jediným problémom regiónu. Jadranské more zápasí aj s premnožením modrých krabov, ktoré ničia mušle, krevety či ďalšie morské živočíchy a spôsobujú výrazné ekonomické škody.
Taliansko preto hľadá netradičné riešenia – jedným z nich je podpora ich konzumácie, aby sa podarilo znížiť ich populáciu.
Odborníci varujú, že ak budú klimatické zmeny pokračovať, podobných invázií môže pribúdať. Benátska lagúna tak stojí pred výzvou, ktorá môže ovplyvniť jej ekologickú stabilitu aj budúcnosť miestneho rybolovu.
