Porovnanie európskych metropol: Kde sú energie najdrahšie a ako obstála Bratislava?
Ceny elektriny a plynu sa síce stabilizovali, no medzi metropolami sú stále výrazné rozdiely.
Energetická kríza po roku 2022 síce postupne stratila najväčšiu dynamiku, no ceny pre domácnosti sa na úroveň spred krízy nevrátili. Najnovšie porovnania ukazujú, že rozdiely medzi európskymi metropolami sú aj na začiatku roka 2026 výrazné.
Zaujímavé je, že samotné čísla ešte nevypovedajú o celej záťaži. Po prepočte na kúpnu silu sa poradie miest výrazne mení.
Elektrina: Bratislava pod priemerom, Praha medzi najdrahšími
Za kilowatthodinu elektriny zaplatili domácnosti začiatkom januára 2026 od menej než 9 centov v niektorých východoeurópskych mestách až po viac než 38 centov vo švajčiarskom Berne. Priemer Európskej únie sa pohyboval na úrovni približne 26 centov za kWh.
Bratislava sa so sumou okolo 20 centov zaradila medzi lacnejšie hlavné mestá a zostala pod európskym priemerom. Na opačnom konci rebríčka sa ocitla Praha, kde cena presiahla 36 centov za kWh. Vysoké hodnoty zaznamenali aj Berlín či Brusel.
Na prvý pohľad sa tak zdá, že slovenské domácnosti sú na tom v porovnaní priaznivo.
Kúpna sila premieša poradie
Ak sa však ceny prerátajú podľa parity kúpnej sily, obraz sa výrazne mení. Tento ukazovateľ zohľadňuje príjmy obyvateľov a reálnu dostupnosť energií.
Po takomto prepočte sa medzi najzaťaženejšie mestá dostávajú viaceré metropoly strednej a východnej Európy. Bratislava síce zostáva pod priemerom EÚ, no rozdiel oproti nominálnemu porovnaniu sa zmenšuje.
To znamená, že aj keď je cenovka nižšia než na západe Európy, v pomere k príjmom predstavujú energie pre domácnosti citeľnejšiu záťaž.
Plyn: Štokholm výrazne nad ostatnými
Ešte väčšie rozdiely sa ukazujú pri plyne. V niektorých mestách stojí kilowatthodina len niekoľko centov, inde však ceny presahujú 30 centov. Štokholm patrí dlhodobo k najdrahším lokalitám, pričom jeho ceny výrazne prevyšujú európsky priemer.
Bratislava sa pohybuje pod hranicou 9 centov za kWh, Praha a Viedeň sú nad úrovňou desiatich centov.
Aj tu platí, že po zohľadnení kúpnej sily sa poradie mení. Mestá s nižšími príjmami obyvateľov sa môžu javiť ako relatívne drahšie, hoci nominálne čísla vyzerajú priaznivejšie.
Prečo sú rozdiely také výrazné?
Na výslednú cenu vplýva viacero faktorov. Rozhodujúci je energetický mix krajiny, podiel obnoviteľných zdrojov či závislosť od plynu. Svoje zohrávajú aj dane, distribučné poplatky, spôsob regulácie trhu a nákupné stratégie dodávateľov.
V priemere dnes domácnosti v EÚ minú na energie približne 4,6 percenta svojich výdavkov. Pre nízkopríjmové domácnosti je však tento podiel výrazne vyšší.
Porovnanie metropol tak ukazuje, že samotná cena za kilowatthodinu ešte nevypovedá o skutočnej dostupnosti energií. Kľúčovú úlohu zohráva aj ekonomická sila domácností.
