Vedci možno zistili, prečo si nepamätáme prvé roky života. Odpoveď ukrýva mozog
Prvé kroky, prvé slová či množstvo dní strávených s rodičmi sú dôležitou súčasťou nášho života. Napriek tomu si z najranejšieho detstva väčšina ľudí nedokáže vedome vybaviť takmer nič. Nový výskum na myšiach naznačuje, že vysvetlenie môže súvisieť s tým, ako je v prvých rokoch usporiadané centrum pamäti.
Mladý mozog totiž podľa vedcov nemusí mať málo spojení. Práve naopak – spočiatku ich môže mať až príliš veľa.
Mladý mozog je plný spojení
Výskumníci skúmali hipokampus, časť mozgu nevyhnutnú na vytváranie a vybavovanie spomienok. Porovnávali mozgové tkanivo myší krátko po narodení, v období dospievania a v dospelosti.
Ukázalo sa, že v ranom veku sú neuróny prepojené veľmi husto a menej usporiadane. Postupným dozrievaním mozgu sa časť týchto spojení odstráni. Sieť sa síce stáva redšou, zároveň je však presnejšie organizovaná.
Výsledky tak spochybňujú predstavu, že pamäťové centrum začína po narodení takmer prázdne a nové spojenia si vytvára až prostredníctvom skúseností.
Spomienky môžu byť príliš nepresné
Veľké množstvo spojení má zrejme aj svoju nevýhodu. V mladom mozgu dokázal neurón zareagovať už na jediný podnet, zatiaľ čo v dospelosti ich na aktiváciu potrebuje viac.
To môže znamenať, že rôzne zážitky v ranom veku vytvárajú podobné a navzájom sa prekrývajúce vzorce aktivity. Spomienka síce môže vzniknúť, no nie je dostatočne presná a oddelená od ostatných.
Podobný jav sa objavil aj pri skorších pokusoch na mladých hlodavcoch. Tie si dokázali zapamätať nepríjemný zážitok spojený s určitým miestom, no neskôr reagovali strachom aj v podobnom prostredí. Dospelé zvieratá dokázali konkrétne miesto rozlíšiť oveľa presnejšie.
Dospievaním sa pamäťové siete menia
Ako mozog dozrieva, neuróny začínajú reagovať selektívnejšie. Jednotlivé zážitky tak môžu vytvárať odlišnejšie pamäťové siete, vďaka čomu sú spomienky konkrétnejšie a stabilnejšie.
Práve to by mohlo vysvetľovať, prečo sa nám zážitky z neskoršieho detstva uchovávajú oveľa lepšie. Najstaršie spomienky možno neboli dostatočne jasne vytvorené na to, aby ich mozog dokázal dlhodobo zachovať a neskôr vedome vyvolať.
Mozog možno prichádza na svet už „predpripravený“
Vedci predpokladajú, že hustá sieť prvých spojení môže byť do veľkej miery výsledkom geneticky riadeného vývoja. Skúsenosti po narodení potom túto sieť postupne upravujú a nepotrebné prepojenia odstraňujú.
Takýto začiatok môže mať dôležitú výhodu. Mozog dieťaťa dokáže rýchlo prepájať rôzne podnety, napríklad zvuky, obrazy či pachy. Až neskôr sa z veľmi hustej siete vytvorí presnejší systém schopný ukladať konkrétne a trvácnejšie spomienky.
Výskum bol zatiaľ vykonaný na myšiach, preto nemožno jeho výsledky automaticky preniesť na ľudí. Prináša však zaujímavú možnú odpoveď na otázku, prečo je začiatok nášho vlastného života pre väčšinu z nás takmer úplne zahalený prázdnotou.
