Vedci zistili, ako vzniká náš ostrý zrak. Dôležitú úlohu zohráva tento vitamín
Malá oblasť uprostred sietnice nám umožňuje čítať, rozoznávať tváre a vnímať jemné detaily. Hoci je pre každodenné fungovanie mimoriadne dôležitá, vedci doteraz presne nevedeli, ako sa jej špeciálne usporiadanie vytvára ešte pred narodením.
Nový výskum ukázal, že kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú signály súvisiace s vitamínom A spolu s hormónmi štítnej žľazy. Objav zároveň spochybňuje vysvetlenie, ktoré sa v tejto oblasti používalo celé desaťročia.
Bunky v strede oka čaká prekvapivá premena
Vedci skúmali organoidy sietnice, teda malé zhluky tkaniva pestované v laboratóriu, ktoré napodobňujú vývoj ľudského oka. Vďaka nim mohli niekoľko mesiacov sledovať vznik oblasti zodpovednej za naše najostrejšie videnie.
Pozornosť venovali čapíkom – bunkám, ktoré umožňujú farebné a denné videnie. Ľudia majú modré, zelené a červené čapíky, no v úplnom centre sietnice sa nachádzajú iba posledné dva typy.
Výskum ukázal, že počas desiateho až dvanásteho týždňa vývoja sa v tejto oblasti objaví aj malé množstvo modrých čapíkov. Približne do štrnásteho týždňa sa však zmenia na červené a zelené.
Vitamín A a hormóny riadia celý proces
Za premenou stojí presne načasovaná spolupráca dvoch mechanizmov. Najskôr sa znižuje pôsobenie kyseliny retinovej, látky odvodenej od vitamínu A. Tým sa obmedzí vznik ďalších modrých čapíkov.
Následne sa zapoja hormóny štítnej žľazy, ktoré ovplyvnia zostávajúce bunky a nasmerujú ich k premene na červené a zelené čapíky. Práve ich špecifické usporiadanie je nevyhnutné pre mimoriadne ostré centrálne videnie.
Staré vysvetlenie možno neplatilo
Desiatky rokov sa predpokladalo, že modré čapíky vzniknú v centre sietnice a neskôr sa jednoducho presunú smerom von. Nové výsledky však naznačujú úplne iný scenár.
Bunky podľa vedcov zrejme nikam neodchádzajú. Zostávajú na svojom mieste a počas vývoja menia svoju identitu. Takáto schopnosť bola pre výskumníkov prekvapením a môže zmeniť chápanie toho, ako sa ľudská sietnica formuje.
Objav môže pomôcť pri budúcej obnove zraku
Lepšie pochopenie vývoja sietnice by mohlo mať v budúcnosti aj praktické využitie. Vedci sa snažia vytvárať laboratórne tkanivá, ktoré by čo najpresnejšie napodobňovali zdravé ľudské oko.
Cieľom ďalšieho výskumu je naučiť sa pripravovať konkrétne typy zdravých svetlocitlivých buniek. Tie by sa raz mohli využívať pri bunkovej liečbe ochorení, pri ktorých dochádza k strate zraku, napríklad pri makulárnej degenerácii.
Takáto liečba je zatiaľ vzdialenou možnosťou a pred použitím u pacientov bude potrebný ďalší výskum. Nový objav však prináša dôležitý krok k pochopeniu toho, ako naše najostrejšie videnie vôbec vzniká.
