Svet prichádza o stovky druhov zeleniny. Nenápadne sa tým mení aj naša strava
Moderné poľnohospodárstvo dokáže produkovať veľké množstvo potravín, no zároveň sa čoraz viac spolieha na pomerne úzky výber plodín a odrôd. Mnohé tradičné druhy zeleniny tak zostávajú bokom alebo postupne miznú. Podľa novej medzinárodnej štúdie by pritom práve väčšia rozmanitosť mohla pomôcť zlepšiť výživu ľudí a pripraviť poľnohospodárstvo na meniace sa klimatické podmienky.
Výskum publikovaný v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences poukazuje na to, že riešením nie je iba vypestovať viac zeleniny. Dôležité je rozšíriť aj počet druhov a odrôd, ktoré pestujeme a konzumujeme.
Zeleniny jeme menej, než by sme mali
Celosvetová spotreba zeleniny je približne o 40 % nižšia, než odporúčania pre zdravé stravovanie. Jej nedostatočný príjem pritom patrí medzi významné rizikové faktory súvisiace so zdravím.
Problémom je aj ekonomická stránka. Pri nedostatku peňazí býva čerstvá zelenina jednou z potravín, na ktorých domácnosti šetria. Pre pestovateľov môže byť zároveň rizikovejšia než trvanlivejšie plodiny, pretože sa rýchlo kazí a vyžaduje efektívnu distribúciu.
Tisíce odrôd existujú, využívame iba zlomok
Pred nástupom intenzívneho priemyselného poľnohospodárstva bola ponuka pestovaných plodín podstatne rozmanitejšia. Dobrým príkladom sú zemiaky. Poznáme viac ako 4 000 ich odrôd, no napríklad v Spojených štátoch sa vo veľkom využíva len približne päť až osem.
Podobný vývoj sa týka aj ďalšej zeleniny. Masová produkcia uprednostnila niekoľko dobre predajných a ľahko distribuovateľných plodín, zatiaľ čo množstvo miestnych odrôd stratilo svoje pôvodné postavenie.
Stráca sa pritom aj cenná genetická rozmanitosť. Podľa údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo je približne 24 % hodnotených voľne rastúcich príbuzných druhov zeleniny ohrozených vyhynutím.
Zabudnuté druhy môžu pomôcť v čase klimatických zmien
Vedci upozorňujú najmä na regionálne plodiny, ktoré môžu byť bohaté na mikroživiny a súčasne dobre znášať náročné podmienky. Ako príklady uvádzajú africkú listovú zeleninu spider plant, takzvanú slippery cabbage rozšírenú v oblasti Tichomoria či horkú tekvicu pestovanú najmä v Ázii a Karibiku.
Zaujímavým príkladom je aj obyčajná tekvica. Dokáže zvládať sucho a vysoké teploty a jej plody sú bohaté na betakarotén. Napriek jej rozšíreniu však podľa výskumníkov stále nedostatočne využívame genetickú pestrosť jednotlivých odrôd.
Takéto plodiny by v budúcnosti mohli pomôcť vytvárať odolnejšie potravinové systémy a zároveň rozšíriť spektrum živín v našej strave.
Rozmanitosť môžeme podporiť aj pri bežnom nákupe
O zachovanie tradičných odrôd sa nemusia starať iba vedci a poľnohospodári. Ľudia môžu pri pestovaní siahnuť po starých a lokálnych odrodách či uchovávať semená na ďalšie sezóny.
Širší výber možno často nájsť aj na farmárskych trhoch alebo u menších lokálnych pestovateľov. Podľa vedcov je totiž zachovanie zeleninovej biodiverzity dôležité nielen pre budúcnosť poľnohospodárstva, ale aj pre pestrejšiu a výživnejšiu stravu.
