Môže kofeín spomaľovať starnutie? Nový výskum odhalil zaujímavú biologickú stopu
Kofeín poznáme predovšetkým ako látku, ktorá pomáha potlačiť únavu a zvýšiť pozornosť. Jeho pôsobenie však nemusí končiť pri mozgu. Nový výskum naznačuje, že dokáže ovplyvniť veľmi starý bunkový mechanizmus súvisiaci s hospodárením s energiou, reakciou na stres či opravou poškodenej DNA.
Vedci z Queen Mary University of London skúmali, ako kofeín pôsobí na bunkovej úrovni a prečo sa v predchádzajúcich výskumoch objavovali možné súvislosti medzi jeho konzumáciou a zdravším starnutím.
Výsledky publikované v časopise Microbial Cell priniesli zaujímavú stopu. Zároveň však zatiaľ neznamenajú, že pravidelné pitie kávy dokáže predĺžiť ľudský život.
Vedci využili jednoduchý organizmus podobný našim bunkám
Experimenty neprebiehali na ľuďoch, ale na štiepnych kvasinkách. Ide o jednobunkové organizmy, ktoré s ľudskými bunkami zdieľajú viaceré základné biologické mechanizmy, a preto sa často využívajú pri skúmaní starnutia a fungovania buniek.
Rovnaký výskumný tím už v minulosti zistil, že kofeín môže ovplyvňovať systém označovaný ako TOR. Ten funguje ako jeden z regulátorov rastu a pomáha bunke reagovať na množstvo dostupných živín a energie.
Nový výskum však ukázal, že kofeín pravdepodobne nepôsobí na tento systém priamo.
Kofeín aktivoval bunkový „senzor energie“
Vedci našli spojenie s ďalším dôležitým mechanizmom nazývaným AMPK. Ten možno zjednodušene prirovnať k ukazovateľu paliva v bunke.
Keď bunka zaznamená nedostatok energie, AMPK jej pomáha prispôsobiť fungovanie novým podmienkam. Ovplyvňuje metabolizmus a ďalšie procesy potrebné na zachovanie energetickej rovnováhy.
Podľa experimentov dokázal kofeín tento systém aktivovať. Následne sa menili aj procesy spojené s rastom buniek, zvládaním stresu a opravou DNA.
Práve poškodenie DNA sa počas života postupne hromadí. Schopnosť buniek opravovať ho preto patrí medzi mechanizmy, ktoré vedcov zaujímajú pri skúmaní starnutia.
Rovnaký systém majú aj ľudia
AMPK je zaujímavý aj preto, že nejde o mechanizmus charakteristický iba pre kvasinky. Nachádza sa aj v ľudských bunkách a počas evolúcie sa zachoval naprieč veľmi odlišnými organizmami.
S rovnakou dráhou súvisí aj metformín, známy liek používaný pri cukrovke, ktorý vedci skúmajú tiež v súvislosti s mechanizmami biologického starnutia. Výskum dlhovekosti sa venuje aj ďalším látkam ovplyvňujúcim bunkový rast a hospodárenie s energiou.
Nové zistenie preto môže pomôcť lepšie pochopiť, prečo sa kofeín v niektorých predchádzajúcich výskumoch spájal s určitými zdravotnými výhodami.
Káva zatiaľ nie je receptom na dlhší život
Výsledky však treba interpretovať opatrne. Štúdia nedokazuje, že ľudia, ktorí pijú viac kávy, budú starnúť pomalšie alebo žiť dlhšie. Experimenty sa uskutočnili na kvasinkách a výsledky z jednoduchých organizmov sa nemusia rovnakým spôsobom prejaviť u človeka.
Dôležitým objavom je predovšetkým samotná biologická cesta, prostredníctvom ktorej môže kofeín pôsobiť.
Jej ďalšie skúmanie môže vedcom pomôcť pochopiť, ako bunky reagujú na nedostatok energie, stres či poškodenie DNA a či by sa tieto mechanizmy dali v budúcnosti cielene ovplyvňovať stravou, životným štýlom alebo liečbou.
