ADHD môže zanechávať nenápadnú stopu v očiach. Vedci ju našli v pohyboch zreníc
Naše zrenice nereagujú iba na svetlo. Ich veľkosť sa môže meniť aj podľa toho, ako veľmi sa sústredíme, akú námahu mozog vynakladá alebo či začíname strácať pozornosť. Nový výskum naznačuje, že tieto drobné zmeny môžu prebiehať trochu inak u detí s ADHD.
Vedci skúmali, či by sledovanie zreníc mohlo v budúcnosti priniesť ďalšie informácie o tom, ako sa pozornosť človeka mení z jednej chvíle na druhú. Zatiaľ však nejde o metódu, ktorá by dokázala ADHD diagnostikovať.
Deti absolvovali 160 kôl pamäťovej úlohy
Výskumníci analyzovali údaje od 50 detí vo veku 10 až 12 rokov. Z nich malo 28 kombinovaný typ ADHD a zvyšných 22 nemalo diagnostikovanú neurovývinovú poruchu.
Deti počas experimentu sledovali body zobrazujúce sa na mriežke a snažili sa zapamätať ich polohu. Úlohu pritom komplikoval rušivý obrázok.
Každé dieťa absolvovalo 160 kôl a špeciálne zariadenie počas nich zaznamenávalo priemer zreníc až tisíckrát za sekundu.
Zrenice detí s ADHD reagovali menej predvídateľne
Vedcov nezaujímala iba priemerná veľkosť zreníc, ale najmä to, ako konzistentne reagovali pri opakovaní rovnakej úlohy.
Po zohľadnení veku, IQ a náročnosti úlohy model ukázal, že neliečené deti s ADHD mali medzi jednotlivými pokusmi približne o 23 percent väčšiu variabilitu reakcií zreníc než kontrolná skupina.
V rámci samotného jedného pokusu však bola ich variabilita naopak menšia. Výsledky tak naznačujú, že rôzne spôsoby merania môžu zachytávať odlišné aspekty fungovania pozornosti.
Deti s ADHD, ktorých reakcie zreníc sa menili výraznejšie, zároveň zvykli dosahovať horšiu presnosť pri úlohe.
Po užití liekov sa reakcie zmenili
Časť detí s ADHD absolvovala experiment aj po užití svojej bežnej dávky metylfenidátu. Vtedy boli reakcie ich zreníc výraznejšie a medzi jednotlivými pokusmi menej kolísali. Viac sa tak podobali výsledkom detí bez ADHD.
Vedci však upozorňujú, že z toho nemožno vyvodiť, že lieky jednoducho „normalizovali“ pozornosť. Metylfenidát môže priamo ovplyvňovať aj telesné procesy, ktoré riadia veľkosť zreníc, takže nie je možné presne oddeliť účinok lieku od zmien v pozornosti.
Oči zatiaľ ADHD diagnostikovať nedokážu
Výsledky sú zaujímavé, no štúdia zahŕňala iba malú skupinu detí a prebiehala v kontrolovanom laboratórnom prostredí. Niektoré výsledky navyše po prísnejších štatistických korekciách nedosiahli významnosť.
Sledovanie zreníc preto zatiaľ nemožno považovať za diagnostický test na ADHD. Ak však budú podobné výsledky potvrdené vo väčších štúdiách, očné merania by jedného dňa mohli dopĺňať existujúce vyšetrenia a pomôcť sledovať, ako sa pozornosť človeka v čase mení.
