Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2406 – vianočné darčeky majú korene v staroveku a Santa Claus vznikol podľa skutočného biskupa
Vedeli ste, že ľudský mozog tvorí približne 60 % tuku a na svoju činnosť potrebuje energiu porovnateľnú s výkonom malej žiarovky? Alebo že tradícia vianočného obdarúvania má korene už v staroveku a postava Santa Clausa vychádza zo skutočného človeka? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme na pôvod vianočných zvykov, ale aj na krajinu, ktorá má ako jediná na svete štátnu vlajku zloženú z dvoch trojuholníkov. Na záver sa dozviete, čo je akrofóbia, koľko ľudí ňou približne trpí a prečo môže byť strach z výšok pre niektorých ľudí oveľa intenzívnejší než bežná obava z pádu.
Fakt č. 1: Mozog
Ľudský mozog patrí medzi najzložitejšie orgány nášho tela a jeho fungovanie ukrýva množstvo prekvapivých zaujímavostí. Jednou z nich je skutočnosť, že približne 60 % jeho suchej hmotnosti tvorí tuk, vďaka čomu patrí medzi orgány s mimoriadne vysokým obsahom tukových látok.
Mastné kyseliny sú nevyhnutné pre správne fungovanie mozgu a zohrávajú dôležitú úlohu pri jeho činnosti. Aj preto je pre zdravie mozgu významná vyvážená strava obsahujúca potrebné živiny.
Zaujímavé je aj to, ako dlho sa mozog vyvíja. Hoci sa jeho základné štruktúry vytvárajú už v detstve, vývoj mozgu pokračuje približne do 25. roku života a niektoré jeho procesy dozrievania môžu prebiehať aj neskôr.
Jednotlivé oblasti mozgu sa pritom nevyvíjajú rovnakým tempom. Vývoj postupuje vo všeobecnosti od zadných častí smerom k predným oblastiam.
Medzi posledné oblasti, ktoré dozrievajú, patria čelové laloky. Tie sa podieľajú napríklad na plánovaní, uvažovaní a rozhodovaní. Práve preto sa schopnosti súvisiace s premysleným rozhodovaním postupne zdokonaľujú aj počas dospievania a ranej dospelosti.
Mozog navyše spotrebuje približne 20 wattov energie, čo je porovnateľné s výkonom malej žiarovky. Napriek tomu dokáže nepretržite riadiť množstvo zložitých procesov potrebných pre každodenný život.
Pre jeho správne fungovanie je mimoriadne dôležitý aj spánok. Počas neho prebiehajú procesy, ktoré pomáhajú udržiavať nervové spojenia a podporujú spracovanie informácií.
Nedostatok spánku môže negatívne ovplyvňovať pamäť, sústredenie aj celkové zdravie mozgu. Výskumy zároveň poukazujú na súvislosť medzi nedostatočným spánkom a Alzheimerovou chorobou, hoci samotná súvislosť ešte neznamená, že nedostatok spánku toto ochorenie priamo spôsobuje.
Fakt č. 2: Tradícia vianočných darčekov
Rozbaľovanie darčekov patrí medzi najobľúbenejšie vianočné tradície. Hoci si ho dnes spájame predovšetkým so Štedrým večerom alebo Prvým sviatkom vianočným, zvyk vzájomného obdarúvania je oveľa starší než samotné kresťanské Vianoce.
Už v starovekom Ríme si ľudia odovzdávali dary počas zimných osláv známych ako Saturnálie. Tieto sviatky sa konali v decembri, v období blízkom zimnému slnovratu.
S postupným šírením kresťanstva na území Rímskej ríše sa tradícia obdarúvania začala spájať aj s ďalšími významnými dňami. V určitom období bolo bežné odovzdávať si dary napríklad na Nový rok.
Okolo roku 336 sa začal 25. december upevňovať ako dátum oslavy narodenia Ježiša Krista. Postupne sa s týmto sviatkom prepojil aj zvyk dávania darčekov.
V kresťanskej tradícii má obdarúvanie symbolický význam, ktorý pripomína biblický príbeh o mudrcoch z Východu. Tí podľa evanjelia priniesli dary novonarodenému Ježišovi.
Významnú úlohu pri formovaní vianočných zvykov zohral aj svätý Mikuláš, kresťanský biskup zo 4. storočia, ktorý sa preslávil svojou štedrosťou.
Spojením rôznych historických a náboženských tradícií sa postupne vytvorili podoby vianočného obdarúvania, ktoré poznáme dnes.
Zaujímavé je, že darčeky sa v jednotlivých krajinách neodovzdávajú v rovnaký deň. V mnohých rodinách sa rozbaľujú 24. decembra, inde 25. decembra a niektoré tradície ich spájajú až s koncom dvanásťdňového vianočného obdobia, teda s 5. januárom.
V niektorých kresťanských krajinách sa obdarúvanie uskutočňuje už počas adventu, najmä na sviatok svätého Mikuláša.
Dnešná tradícia vianočných darčekov je tak výsledkom dlhého historického vývoja, v ktorom sa spojili staroveké oslavy, kresťanské príbehy aj miestne zvyky.
Fakt č. 3: Santa Claus
Santa Claus je dnes jednou z najznámejších postáv spájaných s Vianocami. Jeho príbeh však nevznikol úplne z fantázie. Predobrazom tejto postavy bol skutočný človek, svätý Mikuláš, ktorý žil v oblasti dnešného Turecka.
Svätý Mikuláš bol kresťanským biskupom známym svojou štedrosťou a pomocou ľuďom v núdzi. Postupne sa stal aj patrónom detí.
Jedna z najznámejších legiend o jeho živote rozpráva o tom, ako pomáhal mladým slobodným ženám, ktorých rodiny nemali dostatok peňazí na veno.
Mikuláš im mal tajne darovať zlato tak, že mešce s mincami vhodil cez otvorené okno do domu. Podľa legendy niektoré z nich dopadli do ponožiek alebo topánok, ktoré sa sušili pri ohni.
Práve s týmto príbehom sa spája pôvod zvyku vkladať vianočné darčeky do pančúch či ponožiek.
V niektorých krajinách sa podobná tradícia zachovala dodnes. Napríklad v Nemecku si deti na sviatok svätého Mikuláša, ktorý pripadá na 6. decembra, pripravujú čižmy alebo topánky, do ktorých dostávajú darčeky.
Zaujímavý je aj pôvod samotného mena Santa Claus. Vzniklo z holandského označenia svätého Mikuláša, teda Sinterklaas.
Postava štedrého biskupa sa tak v priebehu storočí postupne premenila na známu vianočnú postavu, ktorá je dnes súčasťou sviatočných tradícií v mnohých krajinách.
Hoci má moderný Santa Claus od historického svätého Mikuláša ďaleko, ich spoločným znakom zostáva obdarúvanie a štedrosť.
Fakt č. 4: Nepál
Nepál je výnimočný nielen svojou polohou v oblasti Himalájí, ale aj niektorými tradíciami, ktoré ho odlišujú od ostatných krajín sveta. Jednou z najznámejších zvláštností je jeho štátna vlajka, ktorá ako jediná na svete nemá štvoruholníkový tvar.
Nepálska vlajka pozostáva z dvoch spojených trojuholníkov umiestnených nad sebou. Ich tvar sa spája s Himalájami, ktoré tvoria významnú súčasť krajiny.
Na vlajke sa nachádzajú aj symboly Mesiaca a Slnka. Tie patria medzi jej najvýraznejšie prvky a odlišujú ju od väčšiny ostatných štátnych vlajok.
Súčasná podoba nepálskej vlajky bola prijatá v roku 1962, no jej základný dizajn má oveľa staršie korene, ktoré siahajú do dávnej minulosti.
Ďalšou zaujímavosťou je spôsob, akým Nepál počíta roky. Krajina totiž pri oficiálnom datovaní používa kalendár Bikram Sambat, ktorý sa výrazne líši od gregoriánskeho kalendára používaného napríklad na Slovensku.
Nepálsky kalendár je približne o 56 rokov a osem mesiacov vpredu oproti gregoriánskemu kalendáru. To znamená, že v Nepále sa uvádza podstatne vyššie číslo roka než vo väčšine európskych krajín.
Bikram Sambat patrí medzi tradičné hinduistické kalendárne systémy, ktoré majú historické korene v južnej Ázii.
Nepál tak predstavuje zaujímavý príklad krajiny, ktorá si zachováva vlastné tradície nielen v symboloch štátu, ale aj v každodennom používaní kalendára.
Fakt č. 5: Akrofóbia
Pohľad z vysokej budovy, mosta alebo horského útesu môže u mnohých ľudí vyvolať nepríjemné pocity. Určitá miera obáv z výšok je prirodzená, pretože súvisí s inštinktívnym strachom z pádu.
U niektorých ľudí však tento strach prerastá do intenzívnej fóbie, ktorá sa označuje ako akrofóbia. Niekedy sa používa aj názov hypsofóbia.
Akrofóbia patrí medzi špecifické fóbie a vyznačuje sa neprimerane silným strachom z výšok. Nepríjemné pocity sa pritom môžu objaviť aj v situáciách, keď človek nie je vo veľmi veľkej výške.
Ľudia s touto fóbiou môžu pri pobyte na vyvýšených miestach pociťovať silnú úzkosť a v niektorých prípadoch dokonca zažiť panický záchvat.
Strach môže byť natoľko intenzívny, že človek nedokáže bezpečne zostúpiť z miesta, na ktorom sa nachádza. To môže predstavovať problém najmä pri pohybe v horách alebo na iných vyvýšených miestach.
Na druhej strane existujú ľudia, ktorí výšky zvládajú bez výraznejších obáv. Táto schopnosť je výhodná napríklad pri horolezectve, turistike v horskom teréne alebo pri povolaniach, ktoré vyžadujú prácu vo výškach.
Odhaduje sa, že akrofóbiou trpí približne 2 až 5 % populácie, pričom u žien sa vyskytuje asi dvakrát častejšie než u mužov.
Zaujímavý je aj pôvod samotného názvu. Slovo akrofóbia pochádza z gréčtiny, kde akron znamená vrchol, okraj alebo najvyšší bod a phobos označuje strach.
Alternatívne pomenovanie hypsofóbia vychádza z gréckeho slova hypsos, ktoré znamená výška.
Akrofóbia tak predstavuje oveľa viac než obyčajný rešpekt pred výškami. Ide o intenzívny strach, ktorý môže výrazne ovplyvňovať správanie človeka v každodenných situáciách.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
