Absint – liečivý elixír alebo cesta k šialenstvu?
Absint, známy aj ako „Zelená víla“, je jedným z najkontroverznejších nápojov histórie. Bol považovaný za symbol dekadencie a šialenstva, čo sa nevylučovalo s tým, že bol vnímaný aj ako liek či už pre telo alebo pre dušu. Pravda je niekde uprostred. História absintu je plná mýtov, vedeckých omylov aj fascinujúcich príbehov, ktoré sme sa rozhodli priblížiť vám o trochu viac. Možno by ste ani netipovali, že sa za tak zabudnutým nápojom skrýva bohatá história.
Ako vznikol absintu?
Absint vznikol koncom 18. storočia vo Švajčiarsku, kde ho pôvodne vyrábali ako bylinnú tinktúru na liečbu rôznych zdravotných ťažkostí. Obsahuje výťažky z paliny pravej (Artemisia absinthium), anízu, feniklu a ďalších byliniek.
Palina bola už oddávna známa svojimi „liečivými“ účinkami – dokáže zlepšiť trávenie, tlmiť horúčku a prečisťovať krv. Chuťovo je horká, čo súhlasí aj so samotnou príchuťou absintu.
Absint ako liek používaný vo veľkom
V 19. storočí sa absint rozšíril po celej Európe, najmä po Francúzsku, kde bol ponúkaný vojakom na dezinfekciu vody a prevenciu proti malárii či črevným chorobám. Neskôr sa stal obľúbeným aj medzi obyčajnými ľuďmi.
Absint sa stal nápojom umelcov, básnikov a bohémov
Obľúbený bol najmä u významných menach umeleckého sveta ako bol Vincent van Gogh, Edgar Allan Poe, Oscar Wilde či Toulouse-Lautrec. Tvrdili, že absint podporuje kreativitu a otvára myseľ.
Mýty o halucináciách
Jedným z najznámejších mýtov, ktorý sa k absintu viazal bol, že spôsobuje halucinácie. Palina, z ktorej sa vyrába, obsahuje látku thujón, ktorá pri vysokých dávkach môže pôsobiť neurotoxicky. Bežná dávka absintu však obsahuje len minimálne množstvo thujónu, takže nie je možné, aby vyvolala u konzumenta halucinácie. Mnohé legendy o šialenstve boli výsledkom celkovej konzumácie alkoholu.
Zákazy a návrat
Na začiatku 20. storočia sa absint dostal na čiernu listinu. Po kampaniach spojených s alkoholizmom, násilím a zdravotnými problémami ho v mnohých krajinách zakázali – vrátane Francúzska, USA či Švajčiarska. Vyskytol sa totiž aj prípad, kedy v roku 1905 muž vo Švajčiarsku pod vplyvom veľkého množstva alkoholu (vrátane absintu) vyvraždil celú rodinu – to bol dostatočný dôvod pre zákaz.
Až koncom 20. storočia moderné výskumy potvrdili, že absint nie je nebezpečnejší ako iné vysokopercentné nápoje. Postupne sa vrátil na trh, hoci s regulovaným obsahom thujónu.
Kuriózny fakt
Vedeli ste, že v dobách najväčšej slávy sa každé popoludnie vo Francúzsku nazývalo „zelená hodinka“? Vtedy sa v kaviarňach masovo popíjal absint ako súčasť každodenného rituálu.
Absint zostáva symbolom umenia, rebélie a tajomstva. Hoci ho už dnes nepovažujeme za liek, stále priťahuje milovníkov histórie, gastronómie a netradičných rituálov.
