Aká psychológia sa skrýva za tým, čo dôverne poznáme? Ponúkame vám fascinuje vysvetlenia.
Určite ste sa aj vy stretli s rôznymi nevysvetliteľnými pocitmi, emóciami alebo pohľadmi, ktoré máte s niektorými ľuďmi absolútne totožné, no nájde sa zopár jedincov, ktorí to majú inak. Možno ste si dosiaľ nenašli čas na to zamyslieť sa nad tým, no teraz už ani nemusíte, pretože vám to vysvetlíme. Mnohé sú bežné javy postavené na jednoduchom vysvetlení. Sami budete prekvapení, no nepochybne vám to pomôže lepšie porozumieť samému sebe a nájsť odpovede na viaceré nevypovedané otázky.
Naša osobnosť sa počas života mení
Aj keď si myslíme, že sme „vždy rovnakí“, výskumy ukazujú, že osobnostné črty ako otvorenosť, zodpovednosť či extroverzia sa s vekom menia. Najväčšie zmeny nastávajú po 30. a po 60. roku života.
Rozhodujeme sa emocionálne – a až potom logicky
Aj racionálne rozhodnutia sú na svojom začiatku emocionálne podfarbené. Emócie totiž aktivujú mozgové centrá ešte skôr, než začneme danú situáciu spracovávať mozgovými centrami logiky. Takže v prvom okamihu platí, že najskôr danú vec precítime a až potom začíname premýšľať. Otázne je ktorej časti dávame prednosť.
Múdri ľudia sú plní pochybností, zatiaľčo hlupáci sú až príliš sebavedomí
Tí, čo v skutočnosti veľa vedia, majú tendenciu pochybovať o sebe. Naopak – nekompetentní ľudia často preceňujú svoje schopnosti. Tento paradox má odborný názov – Dunning-Krugerov efekt a stretnúť sa s ním môžete naozaj často.
Mozog má rád vzorce a uzatvorené situácie
Ľudia majú silnú potrebu uzavrieť nedokončené veci. Tento psychologický jav sa nazýva Zeigarnikov efekt. Preto nám „nevyriešené“ úlohy alebo rozhovory ostávajú v hlave dlhšie. Náš mozog totiž nie je schopný uspokojivo spravovať niečo, čo zostáva otvorené.
Prepojenie medzi kreativitou a šialenstvom
Existujú štúdie, ktoré preukázali, že ľudia s vysokou mierou kreativity majú mierne vyššiu pravdepodobnosť výskytu bipolárnych alebo schizotypálnych znakov. Vo všeobecnosti to nie je pravidlo, no je to pomerne časté.
Mozog neznáša neurčitosť
Preto máme potrebu hľadať „zmysel“ aj tam, kde žiadny nie je – ako napríklad vidieť tváre v oblakoch (pareidolia) alebo vytvárať konšpiračné teórie v neistých časoch. Je to niečo, čo nás upokojuje.
Čas je relatívny a odvíja sa od subjektívneho vnímania
Pri strachu alebo strese sa zdá, že čas beží pomalšie, pretože mozog spracúva viac detailov. Naopak, rutinné dni sa zlievajú – preto sa nám zdá, že „čas letí“. Rovnako to platí aj v prípade, kedy sa cítime spokojný a šťastný.
Ilúzia kontroly nás upokojuje
Ľudia často veria, že majú väčší vplyv na náhodné udalosti, ako v skutočnosti majú (napr. hodenie kockou). Tento psychologický trik im pomáha znižovať úzkosť z neznámeho.
