Aké boli začiatky defibrilátorov? Prvými pacientmi boli psi!
Dnes považujeme defibrilátor za samozrejmosť – zariadenie, ktoré môže jediným výbojom vrátiť srdce späť k životu. Pre mnohých je doslova zázrakom a život bez neho si nevedia predstaviť už nie len doktori, či záchranári, ale ani bežní ľudia (v mnohých mestách sú prístupné na verejných miestach). Ide skutočne o pomerne jednoduché zariadenie, ktoré má ale obrovský vyznam. Cesta k tomuto zázraku medicíny bola však plná šokujúcich a neraz aj kontroverzných experimentov. Je teda na každom, či uzná, že bola potrebná istá obeť alebo sa mohla zvoliť iná cesta. V nijakom prípade netreba zanevrieť na medicínu a ponechať si rešpekt a úctu.
Experimenty, ktoré otvorili cestu
Prvé pokusy v spojitosti s elektrinou a srdcom ako orgánom sa začali už v 18. storočí. Vedecké elity fascinovala predstava, že elektrický prúd dokáže ovplyvniť životné funkcie. Vedci priložili vodiče k mŕtvym telám a sledovali, ako sa hýbu svaly – tieto pokusy neskôr inšpirovali aj Mary Shelley pri písaní románu Frankenstein.
Skutočný prelom však nastal až v 30. rokoch 20. storočia, keď ruský fyziológ Ivan Pavlov a ďalší bádatelia skúmali účinky elektriny na zvieracích modeloch.
Psi ako „prví“ pacienti
Jedným z najvýznamnejších experimentov bolo umelé vyvolanie zástavy srdca u psov. Vedci priložili elektródy na srdcový sval, vyvolali fibriláciu – teda chaotické chvenie, pri ktorom srdce prestane pumpovať krv – a následne sa pokúsili elektrickým výbojom rytmus obnoviť. Tieto pokusy boli drastické, ale prelomové. Ukázali, že elektrický šok môže srdce nielen zastaviť, ale aj znovu nakopnúť, čo bol priam geniálny poznatok.
Prvý klinický úspech
Za otca modernej defibrilácie sa považuje Claude Beck, americký chirurg, ktorý v roku 1947 prvýkrát použil defibrilátor na človeku počas operácie. Pacient, 14-ročný chlapec, dostal srdcovú zástavu. Beck siahol po prístroji, ktorý bol dovtedy testovaný iba na zvieratách – a chlapcovi skutočne zachránil život. Možno skutočne riskoval, no vo viere, že nemá čo stratiť – naopak, život mohol už len zachrániť.
Od experimentov k bežnej praxi
Po tomto momente sa vývoj defibrilátorov zrýchlil. V 50. rokoch vznikli prenosné prístroje. V krátkej nadväznosti na to, v 70. rokoch, sa objavili implantovateľné defibrilátory (ICD). Dnes sú AED (automatické externé defibrilátory) dostupné na letiskách, v obchodných centrách či školách a dokáže ich použiť aj laik.
Cesta k dnešnému defibrilátoru začala šokujúcimi experimentmi na zvieratách, pri ktorých sa prvýkrát umelo vyvolalo srdcové zlyhanie. Hoci to dnes pôsobí kruto, tieto pokusy položili základ technológii, ktorá každý rok zachraňuje milióny životov po celom svete. A to stojí za zmienku, no nie?
Možno je dobré aj podotknúť, že v súčasnosti sa pracuje na využití AI systému, ktorý by mohol byť schopný predvídať arytmie skôr, než nastanú.
