Alpaky k nám pôvodne prišli z Južnej Ameriky z nadmorskej výšky medzi 3500 až 5000 metrov, kde sa spájajú s kultúrou andskej civilizácie. Ľudia si často myslia, že alpaka a lama sú jedno a to isté. To však nie je pravda. Obidve síce prišli z rovnakej oblasti, ale rozdiely medzi nimi sú značné a neprehliadnuteľné. Alpaky sú menšie, ľahšie a majú kratšie uši v tvare trojuholníka. Takisto platí, že alpaky sú stádové zvieratá, na rozdiel od lám. Alpaky sa často chovajú pre ich vlnu, ktorá je hypoalergénna. V niektorých častiach sveta sa tiež používajú ako terapeutické zvieratá. Navyše ani nie sú príliš na ročné na chov.
Tak a teraz je najvyšší čas, aby sme si o nich povedali niečo viac. Pripravte sa na vlnu zaujímavostí.
Komunikujú prostredníctvom reči tela
Ako aj veľa iných zvierat, aj alpaky používajú na komunikáciu reč tela – stačí sledovať ich pohyby a celkové správanie. Takouto formou komunikujú predovšetkým medzi sebou, ale aj vo vzťahu s ošetrovateľmi, či inými ľuďmi. Napríklad samci pri potvrdzovaní si autority a odstrašovaní slabších jedincov zatnú svaly na krku a otočia hlavu mierne na bok – ide o gesto vyjadrujúce moc. V prípade, že sú podráždení, dupú nohami alebo nepokojne strihajú ušami.
Na komunikáciu používajú aj zvuky
Najbežnejší prejav je hlasné “hučanie”. Vtedy je ale ťažké odhadnúť, čo vám tým chcú povedať, keďže veľmi podobné zvuky vydávajú keď sú smutní, šťastní alebo sa len jednoducho nudia.
Medzi ďalšie zvuky patrí niečo podobné kvokaniu sliepky – tento zvuk využívajú v čase, keď vychovávajú svoje mláďatá alebo môžu kričať, keď sa bránia alebo dávajú signál poplachu.
Pľuvanie ako forma obrany
Pľuvanie je jedným z hlavným obranných mechanizmov Alpaky. Najskôr vystreľujú len varovné pľuvance – tie pozostávajú len zo slín, no v prípade vážneho ohrozenia vyplúvajú žalúdočnú kyselinu aj s čiastočne natrávenou potravou a to až do vzdialenosti troch metrov.
Majú patriarchálna spoločnosť
Alpaky sú veľmi spoločenské zvieratá žijúce v organizovanej hierarchii. Na čele stáda je najsilnejší a najodhodlanejší samec! V praxi to znamená, že práve tento samec si vyberá samice, s ktorými sa bude páriť rovnako ako si vyberá tie najlepšie miesta na pasenie.
Milujú osobný priestor
Základným pravidlom je za žiadnych okolností sa nepribližovať k alpake zozadu, takisto nemá rada pocit, že je zahnaná do kúta. Majú radi svoj osobný priestor aj osobitný prístup. V prípade, že im priestor narušíte alebo sa budete správať inak nevhodne, neváhajú vás kopnúť alebo opľuť.
Môžu zomrieť na pocit samoty
Ako sme už spomínali vyššie, Alpaky sú veľmi spoločenské zvieratá a celkom dobre sa znášajú aj s inými druhmi zvierat. Ak by sa niekto rozhodol chovať len jednu Alpaku, veľmi rýchlo by ochorela a zomrela.
Mláďatá Alpaky sa rodia zvyčajne ráno
Je vysoké štatisticky vyhodnotené percento, že pôrody Alpaky sa dejú počas rána. Tento prirodzene načasovaný pôrod je určený na to, aby mal novorodenec šancu aklimatizovať sa na teplotu dňa predtým, ako nastane chladná noc. Dôležité je, aby boli v suchu a v teple a samozrejme, nakŕmené v plnej sile! Zaslúžili by si minimálne pochvalu.
