Čierne zuby ako ideál krásy? Objav z Vietnamu posúva túto tradíciu o 2 000 rokov späť
To, čo sa ešte v 19. storočí považovalo vo Vietname za znak elegancie a spoločenského statusu, má oveľa hlbšie korene. Archeológovia zistili, že obyvatelia severného Vietnamu si farbili zuby načierno už pred dvoma tisíckami rokov – a použili na to železo.
Archeologický objav z doby železnej
Vedci skúmali kostrové pozostatky z lokality Dong Xa v delte Červenej rieky na severe Vietnamu. Toto sídlisko bolo obývané počas doby železnej približne medzi rokmi 550 pred n. l. až 50 n. l.
V tamojšom pohrebisku objavili viaceré lebky so zreteľne zafarbenou zubnou sklovinou. Keďže sfarbenie pôsobilo nezvyčajne rovnomerne a intenzívne, výskumníci sa rozhodli zistiť, či išlo o prirodzený jav alebo o úmyselný zásah.
Pomocou moderných analytických metód bez poškodenia vzoriek skúmali chemické zloženie skloviny. Výsledky ukázali vysoký obsah oxidu železa, ako aj prítomnosť železa a síry – čo podľa odborníkov naznačuje použitie železných solí pri farbení zubov.
In a study of 2,000-year-old skulls from Vietnam, archaeologists discovered that iron was the primary component that dyed teeth black. https://t.co/nZyG26FFEg
— Live Science (@LiveScience) February 21, 2026
Ako vznikala sýta čierna farba
Podľa vedcov je pravdepodobné, že dávni obyvatelia využívali kombináciu železa a rastlinných látok bohatých na triesloviny. Takáto zmes po kontakte so vzduchom vytvára tmavý až čierny odtieň.
Podobný princíp sa používa aj dnes v niektorých častiach juhovýchodnej Ázie. Jednou z tradičných surovín sú napríklad betelové orechy, ktoré samy o sebe farbia zuby do červenohneda. V kombinácii so železnými zlúčeninami však vzniká hlboká čierna farba.
Proces pravdepodobne netrval krátko. Odborníci predpokladajú, že nanášanie zmesi mohlo trvať niekoľko dní až týždňov, kým sa dosiahol požadovaný odtieň. Po dokončení však zafarbenie vydržalo dlhodobo, pričom stačilo občasné „obnovenie“ farby.
Móda, rituál alebo identita?
Presný dôvod, prečo si ľudia začali farbiť zuby načierno, zostáva predmetom diskusií. Jednou z teórií je, že išlo o miernejšiu alternatívu k radikálnejšiemu zvyku – vyraďovaniu či odstraňovaniu zdravých zubov ako súčasti iniciačných rituálov.
Iní odborníci sa domnievajú, že čierne zuby mohli zvýrazňovať efekt spôsobený žuvaním betelových orechov alebo slúžiť ako znak príslušnosti ku konkrétnej skupine či spoločenskej vrstve.
Isté je, že rozšírenie tejto tradície časovo súvisí s obdobím, keď sa železo stalo dostupnejším materiálom. To mohlo uľahčiť výrobu farbiacej pasty a prispieť k popularite tohto zvyku.
Tradícia, ktorá úplne nezanikla
Hoci sa dnes môže čierny úsmev zdať netradičný, v niektorých regiónoch Vietnamu a ďalších častiach juhovýchodnej Ázie sa táto prax zachovala až do moderných čias.
Nový výskum zároveň predstavuje prvý jasný archeologický dôkaz, ktorý spája staroveké čierne zuby s úmyselným kozmetickým zásahom podobným tomu, ktorý poznáme z novších období.
Objav tak ukazuje, že ideály krásy a kultúrne zvyky majú často oveľa hlbšiu históriu, než by sme čakali.
