Nepriateľstvo je veľmi silnou emóciou, ktorá dokáže človeku zatemniť mozog a zatvrdiť srdce – hlavne vtedy, ak je dôvod vzniku nepriateľstva osobný. No ak sa ocitneme v takom nevraživom vzťahu, že s tým celým máme len pramálo spoločného, potom máme v rukách noc v prípade núdze sa zachovať inak. Lepšie a láskavejšie. Dobroty, porozumenia a pomoci totiž nie je nikdy dostatok a už vôbec nie nadbytok.
Vo vojne síce ľudia proti sebe bojovali, diali sa zverstvá, no naproti tomu by sme vedeli nájsť aj množstvo príkladov dobrých skutkov, ktoré vás nenechajú chladnými.
Bez ohľadu na to, či hlavným aktérom tieto skutky priniesli slávu alebo uznanie, tieto činy vrhajú na ľudstvo celkom nové svetlo.
Vojna alebo čas krízy skutočne odhaľuje to najlepšie alebo najhoršie, čo sa v ľuďoch skrýva.
Nemeckí vojak zachránil tisíce Číňanov
Nakoľko bol daný muž miestnym zástupcom nemeckej strany, v čase pred veľkým útokom Japonska na Nanking, využil svoj status a vytvoril niečo ako bezpečnostnú zónu, čím zachránil odhadom asi 200 000 ľudí.
Po vojne sa presťahoval späť do Nemecka, kde sa ale kvôli funkcií, ktorú zastával, dostal do problémov a jeho rodina bola nútená niekoľko rokov žiť v chudobe. Keď sa o tom dopočuli občania Nankingu, vyzbierali peknú sumu peňazí, za ktorú mu kúpili potrebné náležitosti na dôstojný život, to mu následne vďaky za svoj život poslali.
Boston poslal lode, aby pomohol Kanade
Počas prvej svetovej vojny v jeden zimný a smutný december postihla kanadské mesto Halifax katastrofická explózia. Ako k tomu došlo? Loď prevážajúca výbušniny a muníciu sa zrazila s ďalšou loďou, a v dôsledku nárazu došlo k výbuchu. V tom čase to bola jedna z najväčších explózii, aké táto planéta zažila. Zničená bola veľká časť mesta, dokonca sa vytvorilo tsunami. Veľa ľudí prišlo o život. Aby toho ale nebolo málo, krátko na to mesto zasiahla snehová búrka.
Boston sa voči nim nezachoval chladne a na pomoc im poslal zásoby jedla a ďalšie nevyhnutnosti. Každý rok (ešte aj v súčasnosti), posiela Nové Škótsko Bostonu na Vianoce veľkú jedľu ako prejav vďaky.
Pilot daroval nemeckým deťom sladkosti
Americká letecká posádka mala za úlohu denne prepravovať tony rozličností v podobe zásob do Západného Berlína (v čase, keď pozemné cesty boli blokovane Sovietskym zväzom). Raz sa s jedným pilotom stretli nemecké deti, ktoré sa ho opýtali, čo žuje. Nikto z nich totiž o žuvacke nepočul. Po tom ako im jednu dal, ju rozdelili na čo najviac malých častí, aby sa ušlo každému z nich. Vtedy sa pilot zaprisahal, že im pri každej ceste niečo prinesie – cukríky, čokoládu, žuvačky. Porušil tým pravidlá a mohlo ho to stáť veľa, ale veľa mu to aj dalo, ešte dlho ho vidina detských šťastných tvári hriala pri srdci. Po tom čo tieto deti vyrástli, ho chodili pravdilene navštevovať. Nezabudli na neho.
Ospravedlnenie vojaka za bombardovanie mesta
Japonský pilot mal za úlohu bombardovať kanadské mesto, k čomu sa mu podarilo spôsobiť ešte aj obrovský lesný požiar. Nemohol sa s tým však zmieriť, a tak sa rozhodol na miesto vrátiť a spáchať tam rituálnu samovraždu (zvláštny spôsob ospravedlnenia, ale každému muselo byť jasné, že ho to úprimne trápilo). Títo kanaďania ho ale medzi seba prijali ako čestného občana.
