Slávna “Panna Orleánska”, známejšia ako Jana z Arku, jej meno ste už iste počuli, no zaujímalo vás kto bola jeho nositeľka? Ak nie, zhotovili sme pre vás článok o tejto významnej francúzskej hrdinke, ktorá tvrdiac, že ju vedú Božie hlasy, viedla francúzskych mužov do boja za slobodu svojej zeme. Prečítajte si článok a dozviete sa viac o dievčati, ktorej pozlátená, štyri metre vysoká socha stráži Námestie Pyramíd v Paríži. Želáme vám poučné čítanie…

Detstvo so svätými

Jana z Arku sa narodila 6. januára 1412 počas dlhotrvajúcej Storočnej vojny (1337-1453), kedy proti sebe stáli kráľovstvá Anglicka a Francúzska, leva a ľalie. Ako dcéra roľníka z oblasti Champagne, nemala bohvieaké vyhliadky do života, mnohokrát sa stala svedkyňou vypálenia svojej rodnej dediny Domrémy (dnes Domrémy-la-Pucelle).

Foto: Wikimedia

Tvrdila, že sa jej už od detstva v hlave ozývali “Božie hlasy”, ba zjavovali svätí. Prvú víziu vraj mala ako 13-ročná, keď trávila čas v záhrade. Uzrela akési postavy, ktoré sa jej predstavili ako Svätý Michal Archanjel, svätá Katarína Alexandrijská a svätá Margaréta Antiochijská. Svätá Katarína jej povedala, aby doviedla francúzskeho kráľa Karola, ktorý v tom čase už šesť rokov kraľoval, lež nevládol, keďže nebol korunovaný, na trón a vyhnala zo zeme Angličanov.

Foto: Wikimedia

Keď mala šestnásť rokov, odišla do neďalekého mestečka Vaucouleurs, kde sa jej podarilo presvedčiť francúzskeho veliteľa Róberta de Baudicourta, aby ju doviedol na kráľovský dvor, ktorý v tej dobe sídlil v obci Chinon. Ján de Metz, jeden z Róbertových vojakov, Janine slová neskôr zopakoval:

“Musím sa dostať ku kráľovi… kráľovstvu sa nedostane inej pomoci, ak nie odo mňa. Napriek tomu, že by som radšej pomáhala matke, musím odísť a urobiť to, čo odo mňa Pán žiada.”

S Božím poslaním na kráľovskom dvore

Do Chinonu dorazila na jar ďalšieho roka. Sprevádzaná šiestimi vojakmi bola prezlečená za muža. Skôr než jej bola dovolená audiencia u kráľa, musela prejsť teologickou skúškou, aby dokázala, že ju skutočne poslal Boh. Keď v dave dvoranov rozoznala kráľa Karola, prešla ňou. Povedala mu, že prichádza na Boží príkaz, aby ho doviedla do Remešu a zachránila Francúzsko. Žiadala, aby mohla odísť s vojskom a niesť ochrannú zbroj.

Foto: Wikimedia

Na kráľa urobila silný dojem, preto sa rozhodol jej vyhovieť. Poskytol jej vojenský oddiel, s ktorým sa zúčastnila bitky o Orléans. Aj keď pravdepodobne neučinila žiadne dôležité strategické rozhodnutie, 29. apríla bojovala s ostatnými mužmi pri záchrane obliehaného mesta. V bitke nikoho nezabila, no niesla zástavu tvrdiac, že radšej ako meč, bude štyridsaťkrát niesť ju. Medzi Francúzmi sa povesť o jej odvahe a zbožnosti rýchlo rozniesla a začali ju nazývať pannou OrleánskouLa Pucelle d’Orléans. Angličania boli zahanbení porážkou od sedliackeho dievčaťa – chápali to ako dielo satana – a vyhlásili ju za posadnutú. Nezniesli pomyslenie na to, že Boh stojí na strane Francúzov.

Foto: Wikimedia

Karolova korunovácia a Pannino zajatie

Jana po boji presvedčila Karola, aby odišiel do Remeša, mesta, kde bývali francúzski králi tradične korunovaní, no ktoré ležalo na území okupovanom Angličanmi. Spoločne s vojvodom Jánom II. z Alençonu sa jej podarilo zmocniť mostov vedúcich cez rieku Loiru, a Karol tak mohol byť 17. júla korunovaný. Vo chvíli, keď sa z neho stal Karol VII., Jana stála po jeho boku. Po ceremónii sa nevrátila k sedliackemu životu, ale zostala slúžiť na bojovom poli.

Foto: Wikimedia

O necelý rok v máji, keď sa dozvedela, že je mesto Compiègne v anglicko-burgundskom obliehaní, rozhodla sa ho ísť oslobodiť. To sa jej však nepodarilo. Jej vojsko bolo porazené a ona zajatá skupinou šiestich tisícov Burgunďanov, anglických spojencov. Bola uväznená na hrade Beaurevoir, odkiaľ sa párkrát neúspešne pokúsila utiecť. Vyskočením z väzenskej, dvadsaťjeden metrovej veže, dopadnúc na mäkkú, zmáčanú zem, utiekla do blízkeho mesta Arras, kde sa ukryla, no neskôr bola odhalená.) Burgunďania Janu predali za 10 000 frankov Angličanom.

Foto: Wikimedia

Súd a hranica

Aby sa Angličania vyhli zodpovednosti za jej smrť, odovzdali ju cirkevnému súdu v meste Rouen. Bola obvinená z kacírstva za to, že údajne dostala príkaz od Boha bez vedomia cirkvi. Počas zdĺhavého procesu vyšetrovateľom odolávala, a keď sa napokon proti obvineniam odvolala, bola odsúdená na doživotie. Krátko nato vzala svoje odvolanie späť. Bola predvedená pred svetský súd, ktorý ju odsúdil na smrť upálením. Karol jej na pomoc neprišiel, a tak bola 30. mája roku 1431 Jana z Arku pripútaná k vysokému, drevom podloženému kolu na rouenskom námestí. Krátko pred zapálením hranice požiadala dvoch duchovných, aby pred ňou držali kríž. Po smrti bolo jej telo spálené na popol, aby sa jej ostatky nemohli stať relikviou. Svedkovia popravy tvrdili, že Janino srdce nezhorelo.

Foto: Wikimedia

Následky Janinej smrti

Karol VII. vládol až do júla roku 1461 a nikdy nezabudol na odvahu svojej vernej služobníčky. Dvadsaťpäť rokov po jej smrti ju dal rehabilitovať súdnym tribunálom. V roku 1909 bola v parížskej katedrále Notre-Dame blahorečená a v roku 1920 ju pápež Benedikt XV. v Ríme vyhlásil za svätú.

Foto: Wikimedia

Zdroj: wikipedia

Zanechať komentár

avatar
  Subscribe  
Upozorniť